DC – RTL

Pomáhať a chrániť  -  Club 200      2:3

 

 

 

            Posledný komentár toho roku v RTL  píšem s uspokojením,  ľahko a vo viere,  že aj   navzdory turbulentnému  ročníku 2015  môžeme byť ohľadne  ligy   v nádeji  a miernom optimizme.  Nie však  prehnanom,  teda  takom teľacom ,  ale predsa   v optimizme a to z prostého dôvodu,  naša RTL má  šancu  na vitalitu aj  v rokoch budúcich . K tomuto záveru ma vedie niekoľko skutočností, ktoré však nebudem  tu a teraz  rozoberať,   pretože  primárne  sa  budeme  venovať  finále  DC – RTL    a osobne si ešte   potrebujem niektoré  myšlienky  utriediť,   urobiť názor a  s odstupom času a v absolútnom presvedčení    tu,  na tejto  stránke  sa podeliť  s vami o analýzy,  plány a navrhnúť  prípadné   zmeny. ( To  však   neskôr, tak  do  desať  dní,  dúfam, že sa „tešíte“ a brúsite  si pero na štipľavé odpovede).

            Finále  DC – RTL  !!!!  Nový  pojem, nové  neznámo  a nové  poznatky.   V každom  prípade  odštartujem  tieto riadky   netradične  , zvyčajne  takto končievam  články   a ešte  gratulujem,  ale v tomto prípade  nemôžem  inak.   Som presvedčený, že  titul  nemôže byť  v lepších rukách, ako v tých,  v ktorých je a prosím na toto si nemusím  dávať čas na názor.   Club 200  naplnil  nie len pravidlá  súťaže,  ale  čo ma teší  ešte viac,  naplnil  „ducha“  tejto súťaže.   V prvej mojej myšlienke  o tejto súťaži bol zámysel  a cieľ   jasný,  ešte viac integrovať  ľudí  do komunity,  ktorá  by  sa vedela  stretnúť fyzicky, ale aj názorom   na  istých  , teraz mieneno  športových  hodnotách.   Club 200  dokázal  ,  že  chlapi  ľudsky,  spoločensky a športovo  ukázali cestu  ako  ďalej. Pre ilustráciu :   vo finále  zostali  štyria do konca ,   povzbudzovali sa vzájomne, snažiac sa uspieť ako kolektív , ako spoločný tím.    Super , správna   cesta  a isto príklad  pre  ostatných.

   Kapitáni oboch tímov  pred  finále  umne  doplnili  súťažné pravidlá o bod, ktorý hovorí o tom,  čo ďalej ,  ak by finále skončilo v  stave 2:2 , t.j.  remízová  situácia. Riešenie našli v rozhodujúcom  piatom zápase  vo dvojhre . Neviem, či to predpokladali, ale musím uznať,  že vzhľadom na priebeh to boli   predvídavé   úpravy.  Pravidlo  o doplnkovom zápase je logické, ale kto má hrať v tomto  zápase , to už až také logické nebolo.  Milan  sa snažil  presadiť myšlienku,  že hrať bude  ten člen tímu, ktorý  ešte nehral  vo finále  a Ľubo  presadzoval myšlienku založenú  na tom, že hrať môže  každý, teda aj ten , čo už  vo finále hral.  Ľubo možno ani nevedel,  ako  si „šije na seba bič“ ,  ale  človek mieni a to čo nasleduje ,to  už poznáte  , život  mení.   Nakoniec sa dohodli, že môže hrať  hoc –kto,  kto je v tíme.  Páni ani nevedeli ,akí  sú prezieraví !!!!!!  Na  dvojhry nastúpili   Ľubo Chutko  proti  Marekovi  Uhlíkovi  a Ľubo Vicena   proti  Maťovi Ďurčíkovi.  Na kurte č.2 ( štrekovom)  si  Maťko  poradil   s Ľubom  bez  zaváhania, aj keď divák dívajúci sa na tento  match  a nevediac  , aké je skóre, tak by  z oka  hodnotil tento zápas  sťa vyrovnaný,  s miernou Maťovou prevahou,  ale  stav  6:0, 6:4 hovoril na konci  jasnou rečou.   „Zábavnejšie“ to bolo na kurte č. 1.  A nie len zábavné, ale aj pikantné,  pretože Ľubo  a Marek  sa stretli  pred pár  dňami vo finále RTL  a Ľubo  vyhral , síce na tri sety, ale posledné dva v štýle  „ nemáš šancu“ .  Vo finále  DC – RTL  však  šancu  Marek mal  a na prekvapenie  všetkých,   hral  na naše pomery takmer  dokonale.   Prvý set vyhral  6:1  a druhý  6:4.   Marek   prezentoval  svoju hru s tým, že sa poučil a už vie, že  ako na šampióna.  .  No, uvidíme  nabudúce,  či má  tento  fakt  aj reálny základ alebo to bola len náhoda  a šťastena.   V každom prípade po dvojhrách  viedol  Club 200  nad  Pomáhať a chrániť  2:0.   V tvári účastníkov  bolo  možno čítať,  ako z veľkej knihy  neverbálnej komunikácie.  Veď  „dvestovke“  stačilo vyhrať jeden  zápas  vo štvorhre  a bol by koniec  ,   --- úspešný  koniec pre jedných a neúspešný pre druhých.  Netajím,   v mojej mysli som bol presvedčení, že  jeden bod dokážu dvestovkári  uhrať, ale to  som ešte netušil.  Netušil som,    ako  kapitán Milan  Ďurčík   zloží  jednotlivé dvojice. Bol som  v úžase, ale čo..       Takže asi takto.    Peťo Štefina  a Maťo Ďurčík  nastúpili proti  Ľubovi Chutkovi a Mariánovi Horečnom   a Milan Ďurčík  s Martinom Uhlíkom  proti  Janovi  Frankovi  a Petrovi  Dubovom. 

Peter  a Maťo  nemali  šancu,   a ak sa  prinútim   reportážnym spôsobom  opísať   priebeh  zápasu, tak  konštatujem,  že  Ľubo s Mariánom hrali   „skoro“ dobre  a nedali  „dvestovke“ šancu a podotýkam, že  všetko ten Ľubo Chutko neuhral. Na druhom kurte sa odohrávala  dráma  iného rozmeru.    Milan  s Martinom nastúpili  veľkolepo,  v prvom sete vyhrávali  4:2  a očakával som obdobný  vývoj  aj  ďalej,  ale  chyba  v logike.   Neviem  ako  a prečo, ale z minulosti  sa objavil  nový  Jano Franko  a ako  zamladi,    buch sem- buch tam ,  lenže nie od  buka  a do  buka,  ale  fiftín  za fiftínom .      My diváci sme videli  zaujímavý  tenis, ale  s jednoznačným koncom. Prvý set  Pomáhajúci  vyhrali 7:5  a druhý  6:2.           V končenom účtovaní po  štyroch zápasoch  stav  2:2.

V tomto okamihu  nastal  čas, na dobré rozhodnutia.  V tíme Pomáhať a chrániť  to bolo dosti jednoduché, aj keď sa Ľubo Chutko  snažil   akože ponúknuť  post rozhodujúceho  hráča  ďalším dvom, nikto nebol na pochybách a myslím si, že ani on, že na kurt  sa  vydá on sám, aj keď s rizikom,  že jeden zápas už prehral, ďalší odohral  a vyhral  a tretí v poradí ?  To je dosť  a to  aj na Ľuba .   Milan Ďurčík  mal  navidomoči  ťažšiu pozíciu.  Do rozhodnutia  sa mu núkali  traja kvalitní  hráči,  „Citrón“, Maťko Ďurčík  a Martin Uhlík.  Všetci  odhodlaní, pripravení ,  nabudení  a verili si.  Čo robiť?     Milan  zjavne váhal.   V každom prípade je to už ostrieľaný  borec, ktorý už niečo v športe preskákal, tak  nerozhodoval  impulzívne  a intuitívne,  ale veci si premyslel.  Využil  fintu zvanú  „ potrebujem si niečo zobrať v aute“,  on však potreboval byť sám  a urobiť  krok k rozhodnutiu.   Vrátil sa s ničím od auta a riekol: „ Citrón“ !!!!!!    Na ďalších dvoch  adeptoch bolo vidieť  aj  sklamanie, ale aj  úľavu, že nemusia   podstúpiť  tortúru posledného rozhodujúceho zápasu.   Peter  Štefina  si  preglgol a nastúpil  na kurt, inak on má tieto situácie  rád,  emócie a keď  je  nastavená  hrana, to je ono!     Pre tento  prípad  som s Milanom súhlasil,  vzhľadom nato  , že  Ľubo hral už dva zápasy a tretí ho čakal  v rozmedzí  pár  hodín,  tak  vydržať  s Petrom  bude  náročné  a aj tak bolo.    Ľubo sa snažil ,  moc sa snažil, nikto mu nemôže nič vyčítať,  potil sa , prezliekal  tričká,   udieral, dokonca  aj set  vyhral, ale vydržať  s Petrom  dlhé výmeny nemohol a navyše , keď   páni  hrali  skoro všetky  gemy na zhody a výhody, to   je ťažké  a to je ťažké vydržať čoby  len jeden  poctivý zápas  a nieto viac.  Peter  hral sústredene,  pohyboval sa  dva – tri metre  za základnou čiarou,    pôsobil ako stena  a Ľuba uštval.   V treťom sete  bolo zjavné, že Ľubovi   chýbajú sily,       k loptičke chýbal  krok, dva  a  potom tie loptičky    vyhadzoval  a robil  nevynútené chyby.   Napriek tomu,  Ľubo je zaslúžene  víťazom ligy ,  povedal som to aj na záver  dňa,  bol najlepší hráč  roku 2015,  ale beda,  nevyhral  všetko  a posledný  deň  sa musel  skloniť  hneď  pred  dvomi  súpermi,  či už pred Marekom alebo pred  Petrom.

  Heuréka,     „Citrón“  to zvládol  a Club  200  je historicky prvým šampiónom  v DC – RTL .   Radosť  mali  všetci chlapci  z dvestovky  a netajím  aj ja a aj skoro celé  ctené publikum ..

Páni gratulujem!!!!!!!!!!   

Ďakujem  všetkým  účastníkom  tejto  súťaže, či už skončili  skôr alebo to dotiahli  až  do finále  a dúfam, že  po miernej  korektúre  pravidiel  sa  vidíme   aj  na budúci  rok  a to v plnej  zbroji.               

Za pozornosť  ešte  stojí  poďakovanie  Maslovi Martinovi  Drahutovi  za  obzvlášť  cenný  výkon  pri  príprave a vlastne pri  celkom  zabezpečení  „občerstvenia“ pre  súťažiacich a ich verných  fanúšikov.  Obzvlášť  ten „ríbezlák“  mal  svoju kvalitu,   nehovorím z  počutia,  ale zo skúsenosti. JJJ   ( ach bože ).

Good luck!!!!!!!!!!!!!

D

 

P.S.

„Game is over“  poviem  až po tej  analýze, respektíve  zhodnotení  celej ligy.

 

             

       Triumvirát  RTL

 

                Prvé veľké prekvapenie  a zároveň  opakovanie  finále RTL 2015,  ale s iným výsledkom!!!! 

                Aj takéto šarmantné dámy  nám chodia  fandiť  na tenisové kurty!!! 

                Pred rozhodujúcou  "bitkou" o víťazstvo DC- RTL!!! 

                Počas  "bitky" o víťazstvo  v DC - RTL,,,,  ale je vidieť, že má toho dosť aj keď sa smeje, že?  

              Tesne po poslednej loptičke..... 

                Víťazi  DC - RTL ..... CLUB 200  !!!!

 

 

 


 

DC – RTL

Finále:     Pomáhať a chrániť  -  Club 200

Sobota 31.10.2015  9 hod.

Po dohode kapitánov oboch tímov  sa pravidlá  pre finále  upravili  nasledovne.

Vo finále sa  odohrajú  dve  dvojhry  a dve štvorhry, ak po  štyroch zápasoch  by nastal stav  2:2,  tak sa bude hrať  posledná,  rozhodujúca dvojhra, do ktorej môžu  kapitáni  postaviť  ktoréhokoľvek  hráča  z  tímu , bez ohľadu na to,  či  už  vo finále  hral alebo nie.  Pre  prvé  štyri  zápasy  platia  klasické  pravidlá.

Oba tímy  zložia  do   riadiaceho centra  po 30€, čo je základný  vklad a z týchto  euráčov  sa  uhradia náklady spojené  s poriadaním  finále, t.j.   niečo pojesť a niečo zapiť.    Každý  ďalší účastník  finále, čoby  divák,  ale člen tenisového pelotónu  , ak má ambíciu sa pripojiť,  tak  môže doložiť  5€,  z čoho mu bude plynúť  nárok  na   požitie pevného  a ja tekutého  občerstvenia,  ak nie, tak potom sa môže len  z poza plota dívať alebo aj sedieť doma.   

Záver  RTL  sa bude  niesť  v znamení  "dekorovania"  víťazov  vo všetkých kategóriach.  

Finalistom  prajem  pevnú ruku, silné nervy  a  pre nás  ostatných  pekný  zážitok- športový!!!!            

 

D.

 

 

 


 

Finále RTL

Pondelok 26.10.2015

Chutko – Uhlík Marek  4:6,6:1,6:1

V RTL toho  roku, teda v roku 2015     máme  len jedno meno   a to je Ľubor Chutko!!!    Bez  pochyby  najlepší  tenista na našich kurtoch  v aktuálnej sezóne.   Marekovi ďakujeme za   výkony  v celej súťaži  a Ľubovi gratulujem k zisku  najprestížnejšej   trofeje,   k „ Poháru RTL“!!!!!!

D.        

 

 


 

 Technická správa!!!

Vážení páni!

Aj keď   nepátrajúc  po ničom a po nikom a hlavne nie po informáciách,  ktoré sa majú  zdanlivo týkať mojej osoby,  v súvislosti s  domnelými alebo aj reálnymi  vyhláseniami  a skutkami,  musím troška v povzdychu  dať  na pravú mieru niektoré vyhlásenia,  ktoré sa šíria  v éteri.    Nebojte sa ,   nebudeme tu písať  siahodlhé litánia, nie žeby  nebolo o čom,  že?   ,  ale len  k vetám, ktoré  odzneli na moju  osobu  v súvislosti s tenisovými turnajmi  organizovanými na  LR. 

Prosím,  osobne som nikdy  nikoho nepresviedčal k neúčasti na žiadnom športovom podujatí  a to nielen na LR, ale na celom svete ( to preto, aby to malo váhu ) , nikoho som neovplyvňoval  a nenaliehal.   Ja mám totižto nejaký  ten spoločenský rozmer  a nikdy,  opakujem nikdy by som sa neznížil  k takémuto  mnou  neakceptovateľnému konaniu.   

Ak si niekto šírením neprávd  potrebuje takto liečiť  komplexy,  nech sa páči. Osobne , jedným  uchom dnu a druhým von  a ani  žiadna päsť  a ani červené oči,  to nie.   Len pripomínam ,  že  všetky skutky  , či dobré alebo zlé sa človeku  vrátia,  skôr  alebo neskôr.     „Karma“  je  silná duševná energia,  ktorá nám môže pomôcť alebo  ublížiť, záleží len na nás , na našich myšlienkach, slovách a skutkoch.

D.       

   

 

 


 

Piatok 23.10.2015

Finále štvorhry:

Chutko, Rusnák  - Štefina, Ďurčík   6:1, 6:0

 

No comment!!!!!!! 

 

 

                        Víťazi RTL vo štvorhre  pre rok 2015,  Ľubo Chutko a Rado Rusnák  

 

 

               Toto je Ľubova zbraň hromadného ničenia, takýto forhand nemá  v našich zemepisných súradniciach  nikto,                                  bodka,  je vymaľované !!!!!

 

 

                      Rado sa už tiež  niečo naučil,  už to nie je len sparing  dopočtu, už je to platný  člen tímu. 

 

                        A tento obrázok nie je ničím výnimočný,  je ale pekne farebný,   no   aspoň niečo ..............hlavne tie stromy

 

                            A ešte bonus......................................celý zápas bol  vedený  asi v tomto štýle.........len tá muzika, len tá                                                 muzika chýbala  ,  ale inak je to komplet.

{youtube}zuFE7vjVvUk{/youtube}

 

 

 

 


 

 

Finále  štvorhra

Piatok  23.10.2015  o  15,30 hod.

 

Chutko, Rusnák   -  Ďurčík, Štefina

 


 

 

 

Semifinálový deň , Pondelok  19.10.2015

Chutko – Ďurčík Maťo    6:4,6:3

Uhlík Marek – Pfeffer     6:1,6:1

 

 

Prekvapenie,   hádam ani nie!!!!!!!!!!!

 

 

 

 

Toto boli najdôležitejší  dvaja ľudia na kurtoch pondelok  poobede  ,  pretože ako  dobre vieme,  tak  aj tenis sa  hrá  pre divákov a musíte  uznať, že   toto sú diváci  ako hrom , či?

  

 

Takto  skončila  jedna raketa , ale  ešte stále  som  živil  nádej, teda skôr  živoril nádej, ..............................

 

 

A  takto skončila  po zápase  a obávam sa, že  rozhodnutie  jej majiteľa je a bude  vskutku nemenné!!!!!!!!!!!   

 

 

 

 

Opäť   zas –raz  sme  svetoví,  pretože  hrať  simultánne  oboje  semifinále v dlhodobej súťaži   sa nevidí  len tak,   ale musím uznať,  že aj tento variant má  svoje čaro.   Jednoducho sa je na čo stále dívať, aj keď  na druhej strane,  môže  divák o niečo prísť,  ale my sme aj na takúto možnosť  boli  dobre pripravení, pretože sme si umne  rozložili  divácky  stan  za  plotom na asfalte,  teda tam,  ako vždy  a všetko podstatné sme mali ako na dlani a   pod kontrolou.  Myslím tým  pozorujúcich,  ešte to mal pod kontrolou  aj  Marek  a v závere  zápasu  aj  Ľubo.  Ostatní  to pod kontrolou nemali  a bolo to vidieť  a z reakcií  cítiť.    Na prvom kurte  nedal Marek  Kubovi  žiadnu šancu a to po celý  zápas.   Svojou  „jednoduchou“ hrou a to nemyslím  zlomyseľne, len  popisne,   v trpezlivosti  odvracal  loptičky  s rutinou   a Kubo  nevedel čo s tým.  Skúšal  udierať,  skúšal  pinkať,  ale nič  nezabralo.   Naviac, keď sa Marekovi  darilo  preberať iniciatívu vo výmene  a diktovať  tempo,  tak    deväť  loptičiek  z desiatich  skončilo  jeho „fiftínom“ .   Marek  síce taktikou  neprekvapil, ale hral  zodpovedne, sústredene   a bez    pochýb  je zaslúženým prvým finalistom  RTL.    Kubo  po zápase vyhlásil, že  končí  s tenisom,  osobne som od neho počul  túto vetu  veľakrát a nikdy  som ju nebral  vážne, ale obávam sa,  že  dnes  má táto veta  váhu.   Uvidíme, keď mu vychladne  hlava,  dúfam, že aspoň tú štvorhru  hrať bude,  ale sklamanie  tu je a prosím  veľké!!!   Marek gratulujeme  a sme vo viere, že budeš dôstojný  finalista  v najviac  cenenej súťaži RTL.

Druhé semifinále  s obsadením  Maťo a Ľubo bolo  dramatickejšie  a to v hre  a aj vo výsledku.   Maťo začal  ako tajfún  a darilo sa  mu.   V každom prípade  Ľubo má  tento rok  „svoj čas“ .   Nepadá  do  zúfalstva  ani v okamihoch, keď sa nedarí  a vie sa  zmobilizovať  k dobrému výkonu  vo chvíľach  kľúčových a to mu pomáha.   V mojom videní  tenisu na LR  je miernym favoritom na zisk  putovného pohára.  Musím podotknúť, že z RTL už má  ligový pohár  a je  v ďalších dvoch  finálových  zápasoch. Šanca, že  rozšíri  svoju zbierku je veľká  a dosť pravdepodobná.

            Kubovi a Maťovi  ďakujem za účasť v RTL,   možno to trošku bolí   zostať  pred  bránou  finále,  ale je to šport,  hlavu hore  a budúcnosť už niečo prinesie a verím , že  nič  zlé.  Ľubovi a Marekovi  gratulujeme  k postupu  a je úplne jedno , kto z nich vyhrá, pretože  s výkonmi , ktoré podávajú by si ten pohár  zaslúžili obaja. 

 

D.        


 

Technická správa.                 

Páni, prosím o pozornosť!   V nasledujúcich  pár riadkoch sa pokúsim načrtnúť  stratégiu  plánovania  finálových zápasov  v  jednotlivých súťažiach RTL   a organizáciu              záverečného „ slávnostného“ ceremoniálu.

Tieto riadky  ma viac – menej  primel   napísať  pán Dubový st.  ,   pretože  neveriacky  sa dozvedel, že  zo zbierky , ktorá  sa práve  koná   bude  hradený „jeho“  posledný  smeč  a nič viac.    Dávam na pravú mieru,   „ zbierka“  nie je zbierkou,  ale je to vklad  v súťaži DC – RTL.   V pravidlách máme  uvedené   také,  že každý  tím  zloží  30€, a tieto   budú použité na  úhradu  nákladov  na záver  súťaže vo  finále.     Samozrejme, že sme  nikto  žiadnych tridsaťeuro  nevybrali  a nezložili, takže ich  k dnešnému dňu  nemáme. Každý  člen tímu  by sa mal v priemere podieľať  sumou 5€, čo by   v celkovom sumáre  malo dať  cca 30€ na tím  a 120€ na  úhradu  nákladov celkom.   V tejto cene sa počíta  s nejakým občerstvením a s pitným režimom a to nielen pre „účastníkov“ finálových bojov, ale pre všetkých,  ktorí   vložili svoj podiel  za predpokladu, že  príjmu pozvanie  sťa  diváci na toto finálové  zápolenie.   Preto som apeloval na kapitánov oboch finálových tímov, aby  plánovali  toto finále  na sklonku   mesiaca október,  teda do času,  kedy už budú skončené  všetky  ostatné súťaže.  Vyvrcholenie ligy  by   bolo práve  v deň  ,  v ktorom sa  bude finále  hrať a na záver  by sme  urobili  vyhodnotenie  všetkých súťaží  , odovzdali poháre  a možno si niečo povedali  čo  ďalej.  To je všetko.   Ak sa peniaze  nevyzbierajú,   čo je tiež  alternatíva, tak vyhodnotíme ligu úplne  podobne, ale s tým, že žiadne  „ občerstvenie“ nebude.   Odovzdáme poháre,  dáme si v „krčme“  pivo  a ideme domov. 

Musím uznať, že  termín 24.10.2015, t.j. termín  organizácie  turnaja  „posledný smeč“  je  miernou komplikáciou,  ale  to sa dá  bezpochyby  zvládnuť.   Prosím   o nahliadnutie na tieto  časové rozvrhy práve takouto optikou.  Nechávam na každom a na uvážení, ako   ďalej i v tejto veci.  Pre mňa je to jednoduché, ak budúci týždeň  nebudeme mať  euráče vyzbierané,  tak  platí  alternatíva  dva, čiže pivo v „krčme“ !

Pre upozornenie:   „ Posledný smeč“  a finále  DC  - RTL  so sebou nesúvisia  ani  organizačne a ani finančne!!!!

D.       

   

 

   


 

Nedeľa

11.10.2015

Chutko – Franko   6:2,6:3

 

            Na Ľubových zápasoch  mi je tento rok sympatické, že sa ani nemusím moc  zamýšľať  čo tu  napísať.   Dôvod je jednoduchý,  hrá  ako cez „indigo“,   víťazné loptičky  forsíruje  jednu  po druhej,  akurát  má  stále problém s tým, že nevie dať slabú alebo  jemne  umiestnenú  ranu.  Len  samé  delové  topspiny.   V každom prípade to je jedno,  vyhráva  a niet  čo riešiť,  slabá – neslabá.

 Janovi  Frankovi ďakujeme za výkony  v celom  ročníku  RTL,  vo štvorhre  stále  držíme palce. Ľubovi gratulujeme k víťazstvu  a k postupu do semifinále.  Uvidíme,  či Maťko niečo  na neho vymyslí a či  nie. 

 

D.        


 

Piatok

9.10.2015

Štefina – Pfeffer    2:6,6:3,4:6

 

                Páni, skôr  ako sa  dostaneme  k slovu písanému,  tak  si dovolím poskytnúť  malú  obrázkovú  ilustráciu, ktorá ma za cieľ  priblížiť  atmosféru  tohto  štvrťfinále .  Pracovne tomu môžeme hovoriť „ urobenie si názoru podľa  videného“    a uvidíme,  či videné a písané  bude totožné

 

          Tak, čo , bol to "aut" alebo nebol!   Musím sa priznať, že v reálnom čase sa aj mne videlo, že to nie je "aut",  ale  keďže nemáme  jastrabie oko, tak som           využil  oko "sokolie"  no a posúďte sami!!!  asi to "aut" je , asi!   No  a toto je taká veľmi  stručne  vystihnutá  charakteristika  celého zápasu,  raz  hore,          raz dolu  , raz jeden, raz druhý.....  

 

     Tento pán vyzeral  takto na začiatku  zápasu ........

 

    a takto vyzeral na konci  setu druhého,  skoro žiadna zmena,  akurát, že  si  odložil  mikinu. 

 

            a tento pán vyzeral takto počas  setu druhého ...........

 

          a takto vyzeral po druhom sete,  však by  som nedal za neho  ani  zlámaný  päťcenták ,  ale .............

 

 

Dúfam, že ste si už  predstavu   z obrázkov urobili,   ako to na tom kurte  vyzeralo  a teraz sa pokúsim  tú  atmosféru  opísať  aj slovne.    „Hecovačka“ na tento zápas  bola  veľká  a to  prosím  nie  len  pár  minút  pred  zápasom, ale  vlastne už od prvého okamihu, keď  bolo rozhodnuté  o zložení  všetkých štvrťfinálových  dvojíc.  Naviac, keď   posledný  súťažný spoločný zápas  obaja   absolvovali  len pred pár  dňami  v rámci DC- RTL .  V tomto čase  Kubo  jasne  dominoval  a vyhral   rozdielom triedy  6:1,6:1.  Neviem, či si tento výsledok  nejako zvlášť  obaja pripomínali  v piatok,  ale  osobne som tušil,  že to také  ľahkoduché   nebude, ako to bolo naposledy a nie len ja,  myslím si, že to tušili obaja.  Po  obvyklých  naťahovačkách  slovného druhu  o tom kto  vyhrá  poslednú  súťažnú loptičku a kto odíde  s dlhým nosom sa   postavili  každý na svoju stranu  a „drámo“  začalo. Kubo  získal prvý, druhý  a tretí  gem, ale nezískal  ich v štyroch loptičkách v geme, kdeže   o každú  jednu hru  to bol boj.  Peter  to vie,  u neho sa jedná   o taktiku  zvaná            „ opotrebovávacia vojna“ .    Čiže  ide o to  , vysiliť  protivníka  aj  za cenu, že ten v námahe vyhrá  nejaký ten gem alebo aj set,  ale  sily  na celý  zápas   jednoducho mať nebude .   Fefo  to isto tušil  a asi už vedel , že bude  zle.   Navyše,   keď aj počasie , teda podmienky  asi viac nahrávali  Peťovi, pretože   bolo zamračené,  vlhko, kurt  mäkký,  loptičky   ťažké a   pomalé.  Prvý  set  predsa – len Fefo  udolal, ale bolo vidieť  , že  v námahe.  Vôbec som nevedel odhadnúť ako je na tom so silami,  tváril sa presne tak, ako keď sa  „skoro ráno“  lúčime  na Základni po futbalovom zápase, čo je tiež  zážitok,  že!   Peter , ten nič,  usmiaty   a plný  sily  a energie.   Druhý  set  začal  svoj vývoj  presne tak, ako sa obaja  tvárili počas posetovej pauzy.    Peter sa ujal  vedenia,   2:0, potom 4:2 a ešte 5:3. Tu sa blysla  nádej,  že Kubo to predsa – len  „dá“, nakoľko pri svojom podaní  v deviatej hre viedol 40:30 a potom mal ešte niekoľko výhod, ale nedal  a set druhý prehral  6:3.  Viem, viete,  že tomu  chlapovi fandím  asi najviac,  ale  po druhom sete som bol v presvedčení, že je s ním amen.   Nielenže sa váľal po kurte,  ale už začal s tými svojimi  poznámkami a už som len čakal, kedy začne  hádzať  raketu  po kurte.  Zaplať  pánboh  na to nedošlo. Cez prestávku  sa mi videl  absolútne vyčerpaný  , bez iskry  a možno aj bez nádeje na úspech.     Peter,   ten stále  v ťažkej pohode.   Počas prestávky  po  druhom sete  Kubo prišiel na úžasnú vec,  žiadal  výmenu loptičiek, pretože tie použité  v dvoch setoch už  nemali požadované parametre.   Peter  mu pripomenul, že  obaja majú  rovnaké podmienky,  ale  chlapsky   súhlasil.  Mám zato, že toto bol rozhodujúci krok k úspechu.  Ťažké a pomalé loptičky  skutočne  viac vyhovovali  Petrovému štýlu tenisu  a Fefovi robili  objektívne väčšie problémy.   V každom prípade  ani tieto šarády  s loptičkami  nepriniesli  jednoznačnú prevahu na strane neskoršieho víťaza.  Po zápase priznal, že išiel  na všetky záložné zdroje čo má  a musel si siahnúť  na dno svojich síl.  A nielen to,  navyše mal aj šťastie.  Niekoľko dôležitých loptičiek  získal  formou  „ prasiec“ ,     kedy  sa  šťastena prikláňala na jeho stranu a vtedy  zhlboka  vydýchaval,  aj keď  najkrajšie ošípané dal Peter,  také, ktoré som ja ešte nevidel.  Fefo na site a aj tak  nemal šancu. Loptička  padala  pomaly  , veľkým oblúkom  a dopadla presne  na sito ,  skoro  v kolmom smere  a dopadla  hádam  tri  centimetre  od  siete na antuku ,  a zostala na zemi, ani neodskočila,  absolútne nehrateľné , prst hore!!!      

 Čo rozhodlo tento zápas?       Je toho viac.   Po prvé ,  šťastie, Kubo si ho vypýtal  a dostal ho.    Po druhé,  pred pár rokmi by  Fefo  nezvládol takéhoto húževnatého súpera  a to ani omylom.   Asi sa poučil , pretože v  piatok hral  dokonca  aj s tým, čo nosí  na krku.    Nebil každú loptičku  hlava  - nehlava.   Začal si vypracovávať  pozície  a z nich potom útočiť. Po tretie  neprepadol  zúrivosti  a zbytočným poznámkam   aj  vtedy,  keď bolo na kurte  horúco a udržal nervy  na uzde, čo bola vec v minulosti  nevídaná  a neslýchaná.  

Skúsim teda taký záverečný  „rešerš“ !     Zápas  to bol  bojovný a kvalitný, obaja  by si zaslúžili za predvedený výkon  postúpiť,  ale  ako vieme,  to sa v tenise nedá,  ale rozhodne sa hanbiť  ani jeden nemusí.   Páni  , ako hovorí náš  klasik „ skoro“ dobré!!!!! 

Petrovi  ďakujem za aktivitu  v lige,  čaká  ho ešte  minimálne jeden zápas vo štvorhre  , takže  poďme na to  a Kubovi, gratulujem,   no a už sa tešíme na  zápas  semifinálový, pretože súper bude  zdatný.  Marek  to už v tomto roku  Kubovi  raz  ukázal ,  akáže je  prehra  úžasná  vec,   ale  čo bolo  včera , nemusí byť dnes  a aj môže , či? ...........

D.       

 

 

 


 

 

Štvrtok

8.10.2015

Štefina, Ďurčík – Cocher, Lencses   6:3,6:2

Optický klam alebo exhibícia?

Kde začať ?  Neviem.   Skúsim to asi takto.  Bizardnosť vo vývoji zloženia  tejto  štvrťfinálovej  štvorhry sa  asi,  a aj pravdepodobne podpísala pod       vývoj  a aj samotný  priebeh  tohto zápasu.  Dôvodov, ktoré ma vedú  k takémuto poznaniu    je viacero, ale z nich uvediem len  jeden a to asi aj podstatný.  Motivácia  sálajúca z každého chlapa  , teda aspoň  motivácia  vyžarujúca z pohybov,  mimiky  , výrazu    bola veľavravná, aj keď podotýkam,  že zdanie nemusí byť realita  a možno  je to len môj subjektívny dojem, ale   osobne sa nemôžem  zbaviť dojmu,  že  minimálne  traja  zo štyroch  aktérov  to poňali  rýdzo  „easy“  a jeden, to  zobral  skutočne  vážene a až  smrteľne zanietene.  Kto a prečo tak na mňa  pôsobil  nechám voľne  prešumieť  mimo  tieto riadky ,  pretože to nie je vôbec  dôležité   a na veci to aj tak nič nezmení, ibaže by som opäť  podnietil diskusiu  na  „ podpichovni“ , čoby sa mi  mohlo  aj podariť, ale o to mi fakt  nejde, aj keď to rozhodne zvyšuje návštevnosť  tejto stránky a to prosím  geometrickým radom, čo je zas vec pozitívna.    Zápas  samotný  mal predurčenú  dramaturgiu, v oboch setoch sa  vyvíjal  v zhode so scenárom  , kde     kľúčom k úspechu  Petra a Milana   bol  obnažený  fakt,  ktorý  hovoril o tom, že  začať  dobre je dobré    a časom   stupňovať  tempo je ešte lepšie a    pravá cesta  k víťazstvu.      V prvom a aj v druhom sete   sa chlapom  podarilo  si vybudovať z kraja  „niekoľko gemový  náskok“  a bolo rozhodnuté.    My „fajnšmekri“  tomu hovoríme pracovná metóda  „ povolíš – pritiahneš“ !   Ak môžem,  a asi fakt môžem, tak si dovolím  podotknúť  dve veci, ktoré ma zaujali.   Prvá, pozitívna.   Bojovnosť  a úspešnosť  v nej  od  p . Cochera.    Musím uznať,  že  dlho .... dlho  som ho nevidel  takto  bojovať,  až som mal strach, že  jeho telesná  schránka nemôže vydržať  takéto  hektické nasadenie,  ale s úľavou vám môžem  oznámiť, že  vydržala,  ale  minimálne  z pohľadu diváka to bol boj o život,  ktorý bol  sprevádzaný   pohybom môjho prsta  po „displeji“   telefónu ,  na ktorom  som mal  prednastavené  číslo  112 –  a to , keby niečo ! Pane Bože, ďakujem, že nič!!!!!     Veľká  poklona pán Cocher!  Druhá vec sa týče  pán Milana Ďurčíka.  Po mne (JJJJ) najlepšieho hráča RTL  na site, ( dúfam, že tá irónia nikomu neušla ).    Milanove štatistiky  volejov  boli v tomto prípade  katastrofálne  a to som použil  prosím jemnú terminológiu.  Netvrdím, že  sa nepodarilo zopár  skvostných úderov, ale  v štatistike   premenených a „ zničených“  klincov  fiftínového  charakteru to pre Milana  dopadlo   viac ,  ako nelichotivo.         Nevadí,  pre tento prípad  to skutočne nevadilo, ale už v ďalšom zápase to môže chýbať  a to citeľne.  Dominancia na site vo štvorhre je zásadná vec  a Milan to vie,  ale dnes mu nešlo,   ale žime v presvedčení,  že  ak má človek dni dobré  a dni  zlé ,  čo sa môže meniť  rýchlosťou  zmeny   okluznej fronty nad „Biskajským zálivom, tak  v „ďalších  zápasoch“ sa  štatistika  otočí a Milan to „ dá“  a úspešnosť na site bude celkom iná.

   V každom prípade  je mojou povinnosťou   sa poďakovať   Ľubovi a Martinovi za  pôsobenie  v lige.  Výkon v nej asi  dobrý  a ich osobný  pocit z neho, to neviem,  dúfam, že  hodnotia    lepšie  ako známkou   dostatočný , ale to nechám na nich samotných, veď čo s tým! 

Petrovi a Milanovi gratulujem k postupu,   rozhodujúce zápasy  ich ešte čakajú  a ako vieme  z histórie,   bič  plieska  na konci , no a my  môžeme byť len v očakávaní, kedy  plesne  v ich prípade  naposledy. 

Ďakujeme!!!

D.    

 

 

 

 


 

Streda

7.10.2015

Uhlík  - Uhlík    6:2,6:2

Len toľko, chcem byť  vo viere, že sa aj tento zápas  reálne odohral.           Prosím a tu   si dovolím použiť  prevzatú repliku ( čo nerobím často, ale je to trefné ),  že tu už nikto  nič negarantuje  a otázka je , prečo by aj mal, že?

 

D.           


 

 

Pondelok

5.10.2015

Dubový, Franko – Dubianský, Lukáč      7:5,3:6, supertiebreak  10:8

Ďurčík Maťo – Vicena   6:1,6:1

 

Prvé   zápasy  play off , teda prvé  štvrťfinále máme  úspešne  absolvované.  No a môžeme   si to povedať   tak – nejako  rovno, že  skončili  podľa predpokladu  a bez  prekvapení,   aj keď   k senzácii  nebolo vôbec ďaleko.     Isté je, že  Maťo Ďurčík   senzáciu  nepripustil   a s Ľubom sa  vysporiadal  poľahky.  Dovolil mu uhrať  dva  gemy,   čo je pramálo, ak chce  človek v tenise   rozmýšľať  nad  výhrou,   ale  asi  viac  sa   robiť  nedalo.  Ľubo ďakujeme za účasť   a verme, že na budúci rok  to bude lepšie  a to nie len s tebou,  ale  s celou  ligou.      Maťo   ide zatiaľ  podľa plánu ,  len uvidíme  kde  a kedy sa jeho plány  naplnia  a ako  skončí ,  pretože už  kolo  druhé,  to bude  kolo      pravdy, veľa zdaru.

Denis  s Jozefom   sa postarali  o reálne  tenisové  vzrušenie.    Jana a Petra  dostali  na pokraj  vypadnutia  a chýbalo   málo – málinko   a favoriti   minimálne pre prvé kolo   sa  už mohli  len dívať  alebo v inom prípade  už len niekoho povzbudzovať  .    V prvom sete Denis a Jozef viedli  5:1  a nebolo nad čím  asi moc  rozmýšľať, všetko sa javilo  dobre,  ale tenis je tenis a ten sa   hrá  do poslednej víťaznej loptičky a ten, kto ju neuhrá , tak ten nevyhrá.    Neviem čo spôsobilo    ich   „skrat“, pretože inak sa to popísať  ani  hádam  nedá,   toto dokáže  hantuchová alebo rybáriková  ,   ale  z jednoznačného  stavu   bolo v mžiku   5:7.   Das ist  katastrofe!!!!     V každom prípade sa nevzdali  a bojovali   ďalej.    Druhý set  zvládli  a vyhrali  6:3.   Súperi  sa dohodli na supertiebreaku  , čo asi  vyhovovalo  najviac P. Dubovému , keďže   chlapec už má  nejaký ten rok  a sily  tie ubúdajú  a niekedy  strašne rýchlo.     Supertiebreak   skončil  tesne  10:8  pre   Petra  s Janom.   

Škoda,    v každom prípade  pekný  zápas,  napínavý  , niektoré výmeny  „skoro“  televízne ,   divácky   zaujímavé.    Denisovi a Jozefovi  ďakujem za  aktivitu  v tomto  ročníku RTL . Páni   odohrali  všetko v základnej skupine, čo je  a asi aj bude  raritné.    A  už  prosím neriešme tie koeficienty,   mám zato, že sú  spravodlivé  a ak sa stane, že  niekomu  ublížia alebo sa tak cíti, čo môže byť  váš  prípad,  tak to zoberte  športovo,   veď  v samej  podstate  nám tu ide  o spoločenské,  sociologické , športové  a hlavne  priateľské   „interakcie“ JJJ     

Petrovi a Janovi  gratulujem!!!!!!!

 

D.        


 

 Protest !!!!    - riešenie !!!

Do centrály RTL  boli doručené dva protesty  proti  konečnému poradiu  po základných skupinách  v súťaži  „ štvorhra“ .    Prvý,  je  podaný  dvojicou   Cocher, Lencses a druhý,  dvojicou   Štefina, Ďurčík.  Obe dovolania sa týkali  nenastúpenia  súperov  už na vopred  dohovorený  zápas  a zároveň   žiadosti o kontumáciu.   My    v našich pravidlách však   nemáme  upravenú možnosť  „kontumovať“ zápasy  , takže  nemôžeme ísť  touto  cestou , ale  v každom prípade  je   nespravodlivé,  nešportové  a v skutku  neakceptovateľné   konanie,   ktoré  bolo  opísané v proteste.  Z môjho  pohľadu  si  takýto  skutok zaslúži  istú formu  trestu , avšak  v intenciách  našich  pravidiel.   Keďže  pripísanie  bodov  nie je možné,  nakoľko sa  zápasy  neodohrali,  tak  som  pristúpil  aspoň  k tomu,  že koeficient  odohranosti  zápasov  som upravil v oboch prípadoch tak,  akoby sa zápasy  Cocher, Lencses -  Vicena, Ivaniš    a Štefina, Ďurčík  -   Janis  Hanták   odohrali.   Dohodnúť  si zápas  a potom neprísť  a ani to nejako  inak  neriešiť  si  zaslúži  istú  „odmenu“.                V  tomto prípade  je  to  symbolická  zmena  „ všemocného koeficientu“,  čo však zavdalo k zmene  postupujúceho do play off  a v druhom prípade k zmene  súpera pre prvé kolo.      O konečnom poradí  v skupine A2  rozhodol  vzájomný zápas  medzi  prvým a druhým  postupujúcim párom, čo máme v pravidlách upravené!!!   Prosím o pochopenie,   ak som týmto aktom  spôsobil niekomu  zmenu  v programe  , tak  sa ospravedlňujem. Verím, že pochopíte  túto úpravu  a s porozumením ju akceptujete.           

D.     

 


 

Protest !!!!!!!

Do centrály  RTL  boli  doručené  dva protesty týkajúce sa kontumácie     z dôvodu nedostavenia sa hráčov   na dohovorený  zápas  a tieto protesty sú   v riešení !!!!!  Ak budú  úspešné, budú mať za následok  zmenu poradia  po základnej časti vo  štvorhrách  a je pravdepodobné, že dôjde aj k zmene  v nasadení  v play off  pre prvé kolo.          


 

DC  RTL 

Finále:

Pomáhať a chrániť  - Club 200

Kde?     Asi  tenisové kurty  Lednické Rovne

 

Kedy?      Uvidíme ( prvá  polovica októbra )


 

Pondelok

24.9.2015

Štefina, Ďurčík  -  Vojtek, Teplan     5:7,7:5,6:2

Zápas  obratov   alebo ako sa hrobárovi   z lopaty uteká.

 

            Tento  zápas  bol  interesantný  ani nie tak  tými  krkolomnými zmenami  skóre,  ale skôr  prístupom  všetkých  zúčastnených  aktérov  a najmä  ich  pôsobením  na  okolie  a asi aj na seba  samých.  Na jednej  strane  stáli  dvaja  nabudení  chlapi,  odhodlaní  sa pobiť  o každú loptičku, plní  sily, elánu  a vitality.  Na strane druhej ,  stáli  dvaja  na pohľad  odovzdaní  borci, ktorí  pôsobili  skoro  tak, že sa im  ani  vlastne  nechce   a výsledok  ich  ani  nezaujíma.  Avšak  ,   už len mňa osobne     život  naučil, že nie je dobré  vždy  veriť  vlastným očiam,  pretože niekedy tie vlastné  pohľady  skratovito  vedú  k uponáhlaným   záverom  a zväčša  k záverom  chybným  alebo  mylným. Viem, je to z prípadu  na prípad,  ale  rozhodne  to stretne  každého  a je na  každom,  či to vie  alebo nevie  včas  rozpoznať.     Som presvedčený,   žev tomto prípade  si   sami  viete    priradiť  mená    aktérov  do  tohto  mnou  uvedeného  vzorca , pretože sa už nejaký ten rok  poznáme, ale  ak nie, tak  prosím,  malá  inštruktáž.    Vyhecovanosť  vládla    na strane   Janka  a Dajca   a taká  nejaká  nemastná , neslaná  angažovanosť  na  strane  Milana  a Petra.    Toto  bol  dojem a pohľad  diváka,  ale  zdanie  klamalo, ako už nejedenkrát .             Milan  a Peter  sú  bojovníci  a túžia  vyhrávať, je to prirodzené  a chlapsko-ľudské, ale   v tomto prípade  mali   v skutku namále  a videlo sa, že im je to možno aj jedno.   Janko s Dajcom  po vyhranom prvom sete  , ktorý bol tiež  náročný , vyhrávali v druhom  4:0  a 5:3  a vec sa zdala  vybavená   a bodovo  ohodnotená.  Navyše, keď  chlapi na druhej strane  siete  vyžarovali zo seba  viac  negatívnej  ako pozitívnej  energie.    V každom prípade  zbrane  - tenisové nezložili  a pravdepodobne  v podvedomej  túžbe  uspieť,   druhý  set  otočili  a vyhrali  7:5.    V takomto momente  sa  dvíha  sebavedomie,   adrenalín   prestúpi  telo   a beda  súperom.   Výsledok v treťom sete je  veľavravný, to čo  dlho nešlo, respektíve  išlo len silou vôle,  v okamihu  sa darí  samé a súper  čoby  štatista už len  hľadí v diaľ.  Veru, aj Janko s Dajcom  už len hľadeli  a možno  aj troška ľutovali   premárnených  príležitostí.    Áno, keby  bolo keby!!!!

Páni,  solidný výkon  všetkých,   víťazom gratulujeme  a porazeným   gratulujem nie k víťazstvu,  ale k peknej hre. !!!

 

D.          

 

 

 


 

 

 Ligový pohár  2015

 

            Páni,   dovolím si  niekoľkými  slovami  zhodnotiť  prípravu,  priebeh a výsledky  ligového pohára  2015.  Nemôžem  začať  inak, ako  poďakovaním  všetkým  zúčastneným  bojovníkom  s raketami  v rukách ,  personálu  technického a organizačného zabezpečenia a v neposlednom rade  aj  divákom.   Ešte  jedenkrát  „ďakujeme“  za  fyzickú prítomnosť,  skvelé  výkony  a pohodovú  atmosféru  počas  celého  „tenisového“ dňa.  

            Opäť  zas-raz  sa  potvrdilo pravidlo, ktoré  hovorí  o tom,  čo je  spontánne  a priateľské  nemôže byť   neúspešné  a nudné.  Práve  tu sa chcem vrátiť  k mojim  pocitom, respektíve  k obavám a pochybnostiam  pred  prípravou  tohto  turnaja.   Tieto pocity pramenili  z toho,  že  sme  na rozdiel od iných rokov  venovali  prípravným  aktivitám  minimum  času .    Dokonca  skrsla  v Petrovi  D. st. myšlienka  upustenia od  organizácie tohto turnaja, ale to  sa  nestretlo  u mňa  s pochopením   s tým,  že nech to dopadne  akokoľvek,   tak si zahráme,  chvíľu posedíme  a ideme  každý  svojou cestou.   Nikomu  som  špeciálne telefónom nevolal,  nikoho som nepresviedčal  a na nikoho netlačil  s účasťou, nechal som to na čistú  dobrovoľnosť.

   V sobotu ráno  som sa   dostavil  v stanovený čas  na kurty, nemeškal som, čo je raritné    a na  moje prekvapenie  som tam našiel  naštartovaných  účastníkov  ,    fanúšikov,    podporný personál   a divákov.   Super!

   Bez otáľania  sme  vyžrebovali  súťaže  vo dvojhre  pre  kategóriu  „otvorenú“ a pre  kategóriu  „veterán“, naštartovali  zápasy  a    systémom KO  sme sa  do   času  obedňajšej  siesty     dopracovali  k finalistom.    V otvorenej  súťaži  si  pozreli  čoby  súperi  do očí   Kubo  Pfeffer  a Ľubo  Chutko   a u veteránov  Jano Franko  a Rado Rusnák. 

            Na rozdiel od iných rokov , sme  do súťaže zaradili  novú  aktivitu.   Turnaj  vo  štvorhrách, ktorý sme na úvod  poňali  ako doplnkovú  aktivitu,  z ktorej sa  však postupne  stala aktivita   skoro  hlavná a prečo,  to prosím  vysvetlím  o pár riadkov  nižšie.   Súperiace dvojice  sme  zložili   žrebovaním  a rozdelili do dvoch  skupín.   Osobne som sa dlho  bránil  takémuto postupu, pretože som si ctil  voľnosť  a slobodnú vôľu  pri  výbere  aj  „ deblového“  partnera,   ale musím pripustiť,  že  aj tento spôsob je zaujímavý  a hlavne zábavný.  Možno niekto nebol spokojný  so žrebom , ale  viac-menej  ten, kto   celý  turnaj  poňal  „športovo“ a priateľsky  sa  nad neatraktívnym  žrebom mohol  len  pousmiať .    Do  finále  sa  prebojovali    Miško Majerský  a  „JA“  ( dúfam, že viete kto  )  a Ľubo Cocher  s Ľubom  Chutkom. 

            Niečo k priebehu  všetkých súťaží.   V otvorenej kategórii  putovný pohár  na konci  držal  v rukách  Ľubo  Chutko.  Musím  konštatovať,  že  absolútne  zaslúžene  a viem pri  plnom vedomí  a svedomí,  že  putovný  ligový pohár   je   nateraz  v správnych rukách.  Ľubo  ukázal  silu  bojovníka, pretože  už  v prvom kole  sa  jeho šance  na  úspech  povážlivo  rozkývali.  Denis Dubianský,  Ľuba  držal  krok  od vyradenia,  stav  5:2 pre Denisa  tomu  nasvedčoval   a tu som si povedal, že je po favoritovi.  Nebolo,  Ľubo sa  schopil  a ukončil  tento  zápas   výhrou  7:5. Skvelý obrat.  V druhom zápase  si zmeral  sily  s Petrom Štefinom,  kde som tiež očakával  tuhý boj,  ale  Ľubo vyhral  jednoznačne,  6:2. V semifinále sa  však   opäť pod  neskorším  víťazom triasla   lávka  ponad  rieku  zvanou neúspech.  Jeho súper,  Miško Majerský  sa  prezentoval ako muž  so železnou  rukou.   Vyhrával  5:4,  a v desiatej hre  za stavu 30:30 Ľubovo  vypadnutie   bolo skoro  isté,  ale opäť  nie ,   otočil  a vyhral.  Vo finále  sa stretol  s tradičným súperom  s Kubom  Pfefferom.  Fefo  sa  snažil, dokonca mu  aj išla karta,  vyhrával  5:3,  ale keď sa prvý krát  váľala  jeho raketa  kurtom,  lietali z nej ozdobné prvky, tak bolo vymaľované.  Ľubo  zvládol  aj  tento  kritický moment  a vyhral  7:5.   Čo dodať,  úžasný  výkon,  klobúk dolu  a potlesk  v rukách.   Gratulujem  ,  toto bolo zaslúžené .  

            Vo veteránoch   sa  Rado pokúšal   kúsať   a doťahovať   Jana,  ale  márna  snaha.  Obhajca  titulu  z minulého roka  nenechal absolútne nič na náhodu.    Konzistentným výkonom   a jeho vlastným  štýlom ,  Jano  vyhral   ďalšie  svoje finále a nenechal nikoho na pochybách, že  v tejto  kategórii je jednoducho  top, najmä  po tom,  čo  pán  Peter D.st.   nám  už  nejako nestíha  a viac-menej sa  pohybuje  priestorom  kurtov už len   ako  tréner, divák   a hlavný zásobovač.

            Vo  štvorhre sa hralo  finále  jednoznačnejšie.  Miško Majerský to rozbalil  a vo finále  sfúkol  Ľuba  Cochera  a Ľuba  Chutku  až  to     fičalo.  Ja  som sa snažil mu to moc  nekaziť ,  čo bolo tiež  nadľudské  úsilie,  ale  vyšlo  to.   Neprehrali sme  jediný  zápas ,  či už  v skupinách alebo v play off, takže čo,   asi si  tú výhru  skutočne  oprávnene  zaslúžime.  No ,  zaslúžime,    ale keď že  táto súťaž bola  v ligovom pohári  po prvýkrát  a niesla  prívlastok  pilotná,  tak sme nemali k dispozícii  žiadne  ocenenia   a ani poháre, čo  do budúcna  isto zmeníme .   Takže  logicky  vzato,  ak som bol  účastný pri  finále  a osobne som dokonca  s Mišom  „Kovalským“  aj   vyhral,  tak  táto súťaž  sa z doplnkovej stala        súťaž akože hlavná.   Čo však  s ocenením  takéhoto výkonu,  tu sa prosím opäť  uplatnila  kreativita  pán hospodára,  ktorý  z nášho „Clubu – teda búdy“  vydoloval  z archívu  krabicové víno, ktoré tam  nechal  po minuloročnom finále  ligového  pohára  neúspešný  finalista  a vydržalo tam  až  doteraz.  Takže sme  naštartovali novú  tradíciu  a toto krabicové  víno  sa  stáva  putovným  a na budúci rok  si opäť  nájde svojho majiteľa.   Má  to jednu  nespornú výhodu,  pri  ostatných pohároch musíme pracne,  či už pieskovaním  alebo  nálepkami  pre históriu   značiť  víťazov  v jednotlivých rokoch  , ale tu nám stačí len  ceruzka  a niekto , kto má  uhľadený  rukopis,  dobré nie?

Súčasťou   záverečného ceremoniálu  bolo  odovzdanie  ceny   v súťaži  „ Primus interpares“ .   Niektoré skutočnosti ma vedú  k rozhodnutiu,  že  táto cena  sa    odovzdávala  posledný  krát. Nebudem vysvetľovať  prečo, asi vieme, kto nie, tak nech si pozrie  vyhodnotenie play off  súťaže RTL. Víťazom  tejto súťaže  je  Kámo Bárka!!!!!      ( Fefo,   kukaj ako sa vyhrávajú poháre )  Kámo,  gratulujem,   zaslúžene  a oprávnene.

Aj pre  nášho  večne  druhého Fefa,  sme našli na záver  dôstojnú  úlohu.  Keďže nevyhral, čo zas až také prekvapenie  nebolo, tak  za zhostil funkcie  hlavného  zvukára.  Pri odovzdávaní  cien  na určený  signál  púšťal   z reprákov  „ Queen“  -   We are the  champions“, čo mu išlo úžasne.  Ak bude  aj hrať,  ako  „zvukárčiť“ ,  tak   sa možno  aj stane  zázrak ,  ale to je len „ak“!!!!!   

Najlepšie  na záver.   Občerstvenie alebo materiálno – technické zabezpečenie.  Po iné roky sme práve  v tomto  segmente  organizácie  turnaja  vyvíjali  značné aktivity.  Stavali sme  prístrešky,  nosili  lavice, stoly,  pulty,  poniektorí  varili,  servírovali  , raňajkovali,  obedovali ,   stavali aparatúry,  nosili sudy.  Tento rok  sme to všetko zjednodušili,  až  išiel z toho strach,  že  čo a ako.  Nakoniec  všetko  dopadlo  na jedničku .  Tekuté „občerstvenie“ sme  improvizačne  vybavili  „skladačkou“  na  20l.  burčiaku.   Bieleho  a aj červeného.   Rýchla  spojka,  Dudo Hruška a jeho Dominika  promptne  v Púchove na jarmoku  urobili  radosť predávajúcemu   v jednom stánku,   nakúpili  dobre,   dokonca  aj chuť  bola  dôstojná  a mok, ktorý sa stal  u nás hitom( aj tak moc na výber nebolo )   sa skutočne  aj mohol nazývať  burčiak.  Úspech bol  taký  veľký,  že  v hlavách  pomazaných  preblesla  myšlienka,  že  zmeníme  názov  turnaja   z ligového pohára RTL  na  „ Burčiakový turnaj“, ktorý by sa mal organizovať  vždy  v dátume príslušného roka,  v ktorom  je  v okresnom meste  „jarmok“.  Dôvod  je  hádam  jasný a kto nepochopil ,  tak preto,  aby sme ten  zakalený mok  mohli  bez problémov  kúpiť  a obstarať. Peter D. st.  s Helenkou  opäť  nesklamal.  Nakŕmil  nás    fašírkou,  ktorá  bola  tradične  dobrá,     podbradkom  s korením a paprikou  a na záver s kapustnicou  s údeným kolenom.   Kombinácia  burčiaku  a kapustnice  sa mi nevidela  dvakrát  rozumná  zo všeobecne  dostupných  znalostí  o účinku týchto poživatín  na  tráviaci  trakt,  ale čo,  čo ma nezabije, to ma posilní, že?    I tu to dopadlo všetko  OK,  nikto sa nepo.... !!!! ani pred konzumáciou  a súpermi a ani po konzumácii. JJ

Záverom:  Ešte jedenkrát  spoločne ďakujeme všetkým  zúčastneným  za peknú sobotu  a o rok  sa na tomto turnaji   vidíme opäť , či ? !!!!

D.

 

                   

 

 

 

 

 

       (  kompletná fotodokumentácia  je  k nahliadnutiu  v  galérii  - Ligový pohár 2015 )


 

RTL  - TC

Sobota 12.9.2015

Forza Rovne -  Club 200      1:3

 

Očakávaný   zápas  s podtitulom  „rozhodujúci“  pre skvelý tím  „Forza“   sa odohral  za pekného , skoro až  letného počasia, ale žiaľ pre nás   s fatálnym koncom.  Milan Ďurčík  , čoby  kapitán   tímu Club 200 a pravoverný ochranca pravidiel  nás donútil   nasadiť   naše  najväčšie  „eso“ , teda  Miška  Kebisa, aby bola  naplnená z našej strany  aj posledná litera  z  pravidiel platných pre RTL – TC.  Čo sa dalo robiť,  pravidlá  sú pravidlá, aj keď som sa mu snažil vysvetliť,  že  každé pravidlo má výnimku, alebo  istú odbočku,  ale márne, nepochodil som.  Na druhej strane  som si povedal,  že z  taktického hľadiska  to  nemusí byť  až  taká katastrofa,   nakoľko  Miško sa vždy  nekompromisne   hlásil   k 200- ke a ako jej  bojovník  z prvej línie nastúpivší  v tomto prípade za iný tím, mohol psychologicky      rozhojdať   dvestovkovú  pohodovú a víťaznú  atmosféru .   Nedá sa svietiť,   hrať  proti vlastným  nie je nič jednoduché  a to zvlášť  vtedy, keď  povetrím  nelietajú  žiadne  prachy  a ide len o prestíž  a športovú česť.    No, mohol,  ale  nerozkýval nič, iba ak tak  nástroj primárne určený na vylučovanie  a sekundárne na rozmnožovanie.   Kebko  sa  snažil,  žiadna  výčitka,  ale keďže toho roku  nebol  ani jedenkrát na kurte, (  ten  turnaj  z kraja  sezóny   sa  asi nemôže počítať, že?)  nemohlo to skončiť  inak, len tak,   ako to dopadlo.  A dopadlo to úplne podľa prognóz  a očakávania, žiadna  atomovka  a ani žiadne prekvapenie.    Maťo  ho  sfúkol  ako   uragán   suché lístie.  Vo štvorhre  to  bolo   rovnako  nevíťazné  a ani  Fefo  nezabral.   Adam sa snažil  , inak   ako vždy,  ale mal   zas- raz  dobrého  kolegu,  ktorý keď hrá  o nič,   tak hrá  ako o život  a keď  hrá  o body , tak hrá  ako  z ústavu  , nechcem špecifikovať  z ktorého,  to si  prosím  doplňte  sami   podľa  vzťahu  ku mne ,   takže  zase  nič.     Jediný, ktorý  pozbieral  naše  tenisové sebavedomie   rozliate po červenej antuke   bol   Kubko  od Pfefferov v poslednej dvojhre.      Celkom  s prehľadom  a jednoznačne  porazil  „ Citróna“    a pripísal   mizerné  dva  body na účet  tímu Forza.      V každom prípade  ďakujeme aj za ne  a Kubkovi  gratulujeme k víťazstvu.  Neodišli sme v úplnom zahanbení,  iba  tak , len  s malým „rumančekom“  na  tvári.   Týmto  činom     sa  skvelý tím Forza Rovne   úspešne prebojoval  na   nepostupovú  pozíciu    a play off   je  v     ............(  domyslite si čo len  chcete ) -.      Iba ak.....  presvedčím   ďalších vedúcich  tímov  upraviť  pravidlá  tak, aby  do play off  postupovali   nie  dvaja  , ale  štyria.  Uvidíme,  ale  „militantný“  strážca pravidiel  to  asi  nepredýcha!!  Ha, ha , ha,           !!!

Ďakujem  spoluhráčom a samo- sebou   aj  súperom  za pekné  tri hodiny   !

D.

 

 


 

Nedeľa 6.9.2015

Štefina  - Šudík    6:1,6:1

Ani  predchádzajúce  moje  mudrovanie  nepomohlo!

No  a je to tu.   Koľko  správnych viet  som tu už napísal ,  koľko  som sa tu narozdával   múdrych  rád  a hodnotil  iných , ktorí  hrali  proti  Petrovi   a potom prišlo na lámanie chleba, teda na zápas  môj   a všetko   platilo tak,  ako som  uviedol   a tiež to skončilo  rovnako, ako u iných.    Prehra  a podľa  výsledku  zdrvujúca,  ale  zdanie klame,   ako skoro vždy.   Peter  je stena,   vybehá  aj to, čo nechce   a v ruke má   cit  pre  hru, čo  z neho robí  skutočný tenisový problém.   Nemá  zdrvujúci úder  typu  bombardéra,  ale ........   Je trpezlivý a odolný.   Udieral som  čo som vládal, loptička niekedy preputovala  ponad sieť  aj  desať  a aj x krát pre jeden fiftín,  ale  s faktom,  že Peter  urobil  za celý  zápas   štyri  nevynútené chyby,    ja  vyhrať   nemôžem.   Tlačil som tie „ chlpaté svine“ z jeho rakety  cestou  na moju stranu    za čiary,  ale pravidelne  pristávali  v kurte.   Skoro každý gem  sa hral  cez   zhody a výhody ,  ale   márna moja snaha.  Tenis  pekný,   dobre,   ale  je to málo,  zúfalo málo  a uspokojovať sa tým,  že  hra nebola  najhoršia  je  na dve  veci,  a to na h..o  a na nič, že? Nevadí,    teším sa na play off  a som  fakt  zvedavý,  ako to Peter  zvládne  a ako potrápi  top  „five“ členov RTL.    Veľa  zdaru.

Ďakujem za zápas,   gratulujem!

D.       

 

 

 

 


 

Ligový pohár  2015

Sobota  19.9.2015

Prihlásení:

 

Ďurčík Michal

Ďurčík Maťo

Dubianský Denis

Lukáč Jozef

Šudík Dušan

Pfeffer Jakub

Savara Adam

Hanták Peter

Janis  Milan

Cocher Ľubo

Vicena Ľubo

Štefina Peter

Chutko Ľubo

Rusnák Rado

Majerský Michal

 

 

Ak máte záujem sa za obvyklých podmienok zúčastniť   tohto turnaja,  prosím  je možno podať prihlášku  cez:  sms,  e-mail,  stránku -  podpichovňu, osobne  ...................

 


 

Nedeľa 

23.8.2015

Forza Rovne  - Rona group           0:3  ( Zatiaľ )

 

Tak a mám posranú celú nedeľu.   Po   dvanástich týždňoch vynútenej  absencie na  tenisových kurtoch  sa  snažím  ľahúčko  opäť   zaktivizovať  seba   a aj  celú RTL   a hneď  na úvod  sa  pokašle  všetko čo len môže.  Forza  Rovne  je nepochybne  skvelý  tím , partia, ktorá   má potenciál  vyhrať   celý náš „ Daviscup“ RTL   ,   ale  má  jedného  veľkého súpera.    O tomto  protivníkovi sa traduje  ,  že málokto  s ním  dokáže  vyhrať,  len  slováci  s ním  ako – tak  dokážu  remizovať.   Musím uznať,  že hádam na jednu  svetlú výnimku, ktorá potvrdzuje  pravidlo si nemusíme my  nič vyčítať   a ani  nebudem, pretože  minimálne  remizujeme  všetci.    Stratégia na  „Róňakov“  bola  určená   brilantne  .     Pfeffer  a Savara   zahrajú  dvojhry   a Hanty  so mnou  ich doplnia vo štvorhre   a aj keby   sa  nad  Tatrami   blýskalo,  tak  minimálne  remíza  by bola istá   a postup do  finále  tiež.  Teória , fajn,     ale  prax  je  zrkadlom  reality.   Nakoniec  to dopadlo tak,   že  po  najdlhšej  pauze  v mojej  tenisovej  kariére   som  sa musel  postaviť   ako na dvojhru, tak aj na štvorhru  a vydržať  na kurte  viac    ako  štyri  hodiny.     Katastrofa,   aj keď  nohy  super,  ale  bez  úderovej  istoty  a rutiny  to  nejde.     S Adamom  Savorom sme nastúpili na  prvý  zápas   s Denisom Dubianským  a Martinom Zacharom.    Veľmi  silný  súper,  ale  so cťou  sme odohrali  trojsetový  zápas   s výsledkom 7:6,4:6,6:3 pre    Denisa  s Martinom .  Skvelý  zápas ,   plný   zvratov  a pekných výmen,  ale prehra.  Sklamanie nie,  ale ani  serotonín  a ani dopamín .    V druhom zápase,  teda  vo  dvojhre  som  stál  proti  Jožkovi Lukáčovi,  ktorému  týmto  vzdávam  poklonu  za  predvedený výkon,  pretože  on tak, ako ja  odohral  trojsetový  zápas  vo  štvorhre  a potom   zápas  so mnou  vo dvojhre.   Spolu sme  boli na kurte  štyri hodiny.    V prvom sete  som  vyhral  7:5  a v druhom som viedol   4:1 na gemy   a myslel som si, že to mám  uhladené, zabalené   a pripravené na export   do  tabuľky   za dva  body.   Ale  človek  mieni  a Jožko mení.   Za tohto stavu som sa  asi  zbláznil.   Opäť som začal  hrať   ako  zmyslu  zbavený   a druhý  set som prehral  5:7. Jozef  bol  ako stena.  Všetko mi  odvracal  a napodiv  aj  presne.   Jednoducho som nemal  síl  ho tlačiť   k postranným  čiaram  a k základnej   „lajne“   a keď  som chcel  zaútočiť,  tak ako v sete prvom  a v časti setu  druhého,  tak  to  letelo spoľahlivo   do  „autu“!    Samá  nevynútená chyba  a moje  sebavedomie  odchádzalo  a odchádzalo  do  krajiny  zázrakov, až  sa úplne   stratilo .    Spoločne sme sa dohodli  na  postupe  v treťom  sete,   nakoľko sme boli obaja  zdevastovaní   tak, že  odohráme   supertiebreak  a ten rozhodne.   Pokúsil som sa ešte  mobilizovať  zvyšky  fyzických a aj psychických síl,  ale  nešlo to.  Jožko   sústredene  „stenovito“  odvracal všetky  moje  loptičky  a trpezlivo  čakal  na moje  „ nevynútené“ chyby  , ktoré  aj prichádzali.    Konečný  účet    10:5 pre  Jožka ! 

Jozef  v 54 rokoch,   nie len klobúk  dolu, ale aj iné   časti oblečenia.   Nečakal som, že  to vydržíš   a predsa!

V ďalšej štvorhre   sme  prehrali  2:1    a tak  je zatiaľ    stav   3:0 pre nášho súpera.     Dúfam, že  aspoň v poslednej  dvojhre  , ktorú  odohráme  v priebehu  nasledujúceho týždňa  získame  dva  body,  lebo  inak to  s našim istým postupom  do  finále    „Daviscup“ RTL   nevidím  až  také  ružové! 

Ďakujem  všetkým mojim  súperom,   síce  my   „posrali“ nedeľu,   ale  to nevadí,   pretože  v priateľskej  atmosfére  a pri  športovom  zanietení   sa človek  cíti  dobre  a to je viac,  ako nejaké  body !

Ešte  jedenkrát,  ďakujem  !

D.

  

 


 

Ďurčík Maťo – Lencses Boris 

6:0,6:0

Maťko  mi oznámil  výsledok  zápasu  veľmi  kulantným spôsobom.   

Prosím,   citujem celú  sms:  „ Ahoj Duško, hlásim dnešný odohraný zápas , Ďurčík Maťo vs. Lencses Boris, 6:0,6:0. Borisovi ďakujem za zápas  a tebe prajem pekný večer.“

  Chlapci , žeby takto nejako viedla  cesta? 

D.        


 

Ďurčík, Štefina – Dubianský, Lukáč

Neviem, či  uvediem  výsledok  v prvých dvoch setoch  správne,   pretože  som  nepoužil  pri  zázname  takú vymoženosť , ako je guličkové pero  alebo  záznam  v mobile,  ale to vôbec  nie je v tomto prípade  dôležité.  Kľúčová je pointa  a tú   ovládam  dokonale. Dôvod je jednoduchý.    My  zriedka  rozkladáme zápasy na dva  hracie dni a to tak,  že dohrávka  trvá   8minút  a 27 sekúnd,    toľko  totiž  trval   tiebreak  v treťom  rozhodujúcom  sete hraný  druhý  deň!  Úsmevne, nie?

6:3,4:6, 7:6 

 

Keď som sa  dozvedel  v prvom hracom dni tohto zápasu,  že  v treťom  rozhodujúcom sete  viedli  Milan   a Peter    5:0  na gemy   a   „dotiahli“  to s úspechom  do tiebreaku,  tak som  si  v prvých sekundách myslel, že si robia  obaja  zo mňa  žarty   a naťahujú.     Aj keď  reč  tela  u oboch bola  jednoznačná,  mimika  tvárových svalov  veľavravná , tak aj tak som  neveril, pretože  vediac  s kým  „súperia“ , tak som bol   v neistote, či tento príbeh  nie je predsa len dobre  naaranžovaná scéna, ktorá má slúžiť  pre pobavenie  publika.   Ten zmätok  vychádzal  z premisy ,  ktorá je rokmi  overená.   Ich súperi,   Dubianský, Lukáč,   teda  lepšie povedané  Denis  Dubianský  ešte  hádam nikdy  neotočil   takýto stav  vo svoj prospech .   To nie, že by nemal   na to  herne, ale  veď  vieme  svoje.   Toto je historický okamih,  aj keď   tá  povestná  čerešnička  na torte  chýba  v podobe  víťazstva,  ale  z 5:0 na  6:6  v rozhodujúcom treťom sete,  tak to je výkon  hodný  pozornosti.      V tiebreaku  sa stav  opäť   snažil  našľapovať  na obe  nohy, t.j.    do stavu  5:5 bola  partia  vyrovnaná  a absolútne  otvorená.   Rozhodli  dva momenty  a rutina na site.    Prvý moment.   Denis  vo veľmi  „prekérnej“ dobe   získal  „dvojchybu“  a následne  Peter  trafil  podanie , ktoré  malo   slušné  parametre   a znamenalo  priamy bod  z podania.   Druhý moment, posledná loptička  patrila   „šelme“ na site.   Milan  tak, ako už  nespočetne krát  zaúradoval   a rutinne   na  site   nedal  súperom šancu a ukončil  dvojdňový  zápas  už po spomínaných  8 minutách  a 27 sekundách.

Gratulujem víťazom  k bodom,   ale  vzdávam športovú úctu aj   Denisovi s Jožkom,  pretože sa  „vzorne“ pobili  o výsledok  a stačilo málo     a bolo by  to  skoro dobré!

A ešte prečo sa hralo dva dni?   Lebo v prvý deň  bola na záver tretieho setu  tma  a v tme sa  tenis  hrá ťažko!

D.       

 

 

 

 

   


         

                           Tento rok,  myslené sezóna  2015  nám   nejako  moc nevychádza  a k zlepšeniu  a  k  väčšej  aktivite  skoro všetkých  už   asi isto  nepríde.   Nevidím to  však  ako tragédiu,   pretože všetko má  svoje  periodické   výkyvy ,   nevynímajúc  ani  RTL .      Pravda,   možno  je lepšie  niekedy  trošku  aj  ubrať  nohu  z plynu, čo sa asi činí     a tak  hľadať  priestor  na   novú  motiváciu a  pre  úspešné pokračovanie,  lebo ak sa tlačí  na pílu konštantne  , tak  sa môžu  veci  tak  skomplikovať,  že  už  žiadna  resuscitácia   nepomôže.      Pravdepodobne  prechádza   aj RTL  touto  fázou   a je len na  nás, či v sebe  nájdeme  silu  a vôľu  pokračovať  ďalej.    Tieto  voľnošportové   aktivity  sa nedajú  robiť   nasilu  ,   ale dajú sa robiť  silou  vôle,  ale  len  istý  čas.   V každom prípade, aj keď  nerád,   meníme  pravidlo   o  konci  súťaže  .    Dátum  15.8.2015  kedy sa mala  skončiť  základná  časť ligy  je  neaktuálny  a preto sa  presúva  na  neurčito  ,  pravdepodobne  k polovici  septembra. 

 

!!

 

D.     


 

 


 Pondelok

3.8.2015

Štefina – Vicena   6:1,6:3

Minulý týždeň 

Štefina – Uhlík Maťo   6:3,6:0

Expresné zhodnotenie  dvoch Petrových zápasov.     V jednej vete  môžem  úsporno- popisne vyjadriť   stávajúci herný stav.  „ Nič nové“!   Peter  je ako stena,  vybehá nemožné a nevzdáva  žiadnu loptičku, za žiadnych  okolností.    Jednoducho dokáže vnútiť  svoju  hru  súperovi  a ten pod  ťažobou okamihu  chybuje.  Bol to zjavné  najmä v zápase  s Maťom Uhíkom.   Myslím, že nepochybuje nikto,  že  Martinov  forhend je na míle  silnejšia  zbraň,   ako  Petrove celé tenisové umenie,  ale aj u nás amatérov platí rovnaké,    je to predovšetkým o hlave a psychike.  Je  márne , ak je človek  aj  technicky vybavený, keď to nevie  použiť  a čo priam viac,     jeho schopnosti sa mu stávajú  prekážkou k dosiahnutiu úspechu.    Martin je  prípad do učebníc  „ ako nie“!    Namiesto toho, aby si hral svoju nátlakovú hru a držal  Petra  v defenzíve, tak po pár  nevynútených chybách sa stiahol do „pinkacej“ ulity  a bolo vymaľované.    Ku koncu zápasu  flustrujúci a rezignujúci  na všetko  sa hádam len modlil, aby už bol koniec zápasu.  Utrpenie v priamom prenose.

V druhom zápase  s Ľubom Vicenom  sa  scenár opakoval  a nebolo čo moc riešiť  , jednoznačné a bez  šance  u Ľuba  na úspech.

Viem, ľahko sa mudruje  ,   veď si to vyskúšam aj sám  a to už  o desať  dní , no a uvidíme!!!! , ale jedno viem, pinkať sa nebude, to radšej všetky loptičky  sám  pošlem do siete  alebo mimo kurtu, pretože ak sa dostaneme k prehadzovaniu loptičiek cez  sieť, tak   výsledok  by bol aj tak rovnaký,  ako vtedy,  keď tie loptičky zmárnim  sám !!!!

Gratulujem k bodom!

 

Dušan          

 


 

 

 RTL –TC    IV. Kolo

 

Nedeľa 2.8.2015

 

Forza Rovne – Západný svet     4:0

 

Chlapci a chlapi zo Západného sveta   dostali  ďalšiu „kašu“  !    Ku cti im slúži to,  že  nehodili  flintu  do žita hneď na úvod  , ale až  skoro na konci, kedy bolo jasné,  že  tu cesta nevedie.  Pravdepodobne to bolo spôsobené tým,   že  dvaja  členovia „skvelého“ tímu  Forza mali  po nočnej.    Kubo a aj Hanty,  keďže boli  rozohriati  z plnenia si svojich pracovných povinností z predchádzajúcej noci a   udržujúc  si  prevádzkovú   srdečnú frekvenciu   aj  cez  celé  nedeľné dopoludnie  nedali   „Cocherovcom“  žiadnu šancu.     Demoralizované   mužstvo Západného sveta schytalo  toľko  kanárov,   že ak  by mali  kúpiť za každý  basu piva,  tak  na tých  kurtoch sedíme  ešte hádam aj teraz. Chlapi nevadí ,  hádam, !!     Zapamätáme  si,  : nie je dôležité  vyhrať, ale byť  prvý“   !!!!     A tak ideme na to !!!!!!!! Osobne vám to vynahradím  na   ligovom pohári, ak sa nám ho podarí  usporiadať a to športovo a aj morálne !!

Dušan       

 


 

 

Technická poznámka

3. augusta 2015

Dúfam, že  vynútené obdobie  kľudu  „zbraní“,  tým sa myslia tenisové rakety  máme  úspešne   absolvované  a ideme sa  popasovať   s iniciatívnou  nechuťou  dohrať   aj tento ročník  RTL!

Vyzývam týmto  všetkých nerozhýbaných  športovcov, aby  sa  prebrali  k životu  a dohrali to , čo sme  rozbrbrali . Malé  zlepšenia alebo  prvé krôčiky  sú  už tu,   ale stále je to skoro ako nič.

 

Dušan Šudík   

 

 


 

 

RTL – TC     III. kolo

Nedeľa  28.6.2015

Club 200 – Západný svet   3:0

Vyrovnané zápasy   s miernym ťahom  do jednej strany!!!!

Tímová súťaž pokračuje presne podľa stanoveného harmonogramu , čo je v každom prípade vec  oceniteľná.   V tomto treťom kole to má chybičku krásy , pretože  predsa len chýba jeden  zápas,  konkrétnejšie , ešte  jedna  štvorhra a to z dôvodu  viac ako prozaického.   Kapitán „Západného sveta“ Ľubo Cocher  v príprave mierne pozabudol,  že  v nedeľu, teda dnes,  majú hrať  „starí páni“ futbal v Skalitom  a keďže on a aj ďalší  člen tímu „ZS“  sa ho zúčastnia, tak posledný  zápas- štvorhra   je odložený o pár dní, pretože to nemal z ich strany už kto odohrať.  Aj napriek tejto malej mrzutosti je výsledok  kola  jasný, aj keď tie jednotlivé zápasy  zas až také jasné neboli.   Obaja  Lencsesovci držiac  štandardu  ZS  bojovali ,  ale  v konečnom účtovaní to nestačilo.   Maťo Uhlík  podal   vynikajúci výkon , dokonca  čo je prekvapivé,   už  nestráca  hlavu  ani za nepriaznivého stavu  a dokáže  „rutinne“  otáčať  priazeň a nepriazeň  šťastia a smoly  vo svoj prospech, čo v rokoch minulých bol jav  u neho málo vídaný.   Miško  - chlap bez nervov  sa  pravdepodobne  dobre  vyspal,  pretože  hral   sebavedome  a bral  vo dvojhre  s Borisom kľúčové fiftíny,   čo mu  priebežne pomáhalo  držať  súpera  na dištanc , ktorý sa snažil a predviedol  aj niekoľko  oku – lahodiacich akcií, ale bolo to v konečnom sumáre málo.   Ešteže   majú  dnes  28.6.2015  v „Dolnej“  hody  , tak dúfam, že  tú prehru  chalani  rýchlo strávia  a dobrým   hodovým  obedom a  „ľudovou  zábavou“   rozchodia, Veď kto by si nechal  ujsť  Dušana Grúňa,  ( inak prosím ,  môj v mladosti obľúbený spevák , dôkaz:  http://www.vyaja.eu/index.php/co-zivot-dal) .

Zostávam vo viere,   že posledný zápas v duchu pravidiel sa odohrá  v nasledujúcom týždni a to prosím s novými štyrmi tvárami, pretože  dnešní aktéri  si svoj  diel  angažovanosti už  v tomto kole vyčerpali.  

Mám taký neblahý dojem,   že tí  „dvestovkári“ to v tejto súťaži valcujú,  ale  musím podotknúť,  že zaslúžene.

Gratulujeme  víťazom!!

D.

     

Lencses, Lencses,    

 

  Maťo Uhlík a jeho "sústredená" ! 

  

 


 

Piatok 19.6. 2015

Kámo  -  Ďuríček   3:6,7:5,6:1

No konečne!!!!!!!!!!!

Priatelia,  dočkali sme sa.  Áno,  dočkali sme sa  prvého zápasu  v triede „classic“! Ako prví  pozbierali odvahu  Kámo Bárka  a Peter  Ďuríček.   Nech už je to akokoľvek ,  ale dvestovka nikdy  nesklame  a vždy  zaberie  v správny čas.  Kámo,  ďakujeme  a dúfame, že to bude  pozitívny impulz pre  ostatných a v krátkom čase   sa zmátožia a odohrajú aj oni svoje  zápasy.

Gratulujem k prvému  víťazstvu v lige!

 

D.      

 

 

 

Pondelok  15.6.2015

Ďurčík Miško – Vicena   6:4,3:6,2:6

Prekvapenie,  pre niekoho možno a pre niekoho ani nie!

            A je to tu.  Ľubo Vicena  si pripísal  prvý  významnejší  skalp na svoj  pomyselný  tenisový opasok.  Miško je z dlhodobého  hľadiska  rovňanská  štvorka, čo je v pohľade na historický  reaking  nepopierateľná  holopravda.  Či  je štvrtý  v reálnom čase  je vec  viac  ako  diskutabilná,  ale  v každom prípade  víťazstvo nad ním  je  cenené  a o to viac,  ak toto víťazstvo získa  chlap, ktorý  videl  tenisovú raketu   len  v televízii  a to hádam len omylom  , keď sa mu podarilo  prepnúť   na  zlý  televízny kanál  v čase, keď už Miško  brázdil  antuku,   ako starý  harconík.    Ľubo sa  zlepšuje  zápas  od zápasu,  fyzicky  je dobre disponovaný  a čo mu chýba  v technike, tak to nahradzuje  zápalom a enormnou  snahou.  V treťom sete  podľa  výsledku  si viem dosť dobre predstaviť   réžiu,  dramaturgiu  a aj scenár. 

Gratulujem !

 

D.   

 

 


 

Pondelok  15.6.2015

Ďurčík Matej – Franko    6:0,6:3

Prvý  set bol nad moje očakávanie hladký, no v druhom som nezachytil a možno aj podcenil úvod a zrazu sme otáčali strany za stavu 0:3 pre Jana. Našťastie som sa dokázal vzchopiť a dotiahol som to do úspešného konca

Ďakujem za zápas

 

Ďurčík Matej          

 


 

Technická správa:

Streda 17.6.2015

 

Na radosť  jedných a na smútok iných   vám oznamujem, že som tú moju operáciu prežil, aj keď musím priznať, že som si to predstavoval  tak – nejako viac easy.  V každom prípade  „sestričky“ v Ilave  sú  absolútne  úžasné a starostlivosť  je ocenená na dve jednotky s hviezdičkami   a to nie len ony, ale celý personál .  Drísty o tom, že Ilava je  k ničomu sú skutočne len drísty. Tým chcem povedati, že sa opäť  ujímam kočírovania  tejto skvelej  „rovňanskej“ súťaže!!!  už len  aby ste to odohrali, pretože ja mám na šesť týždňov  pauzu, takže je to na vás !

D. 

 


 

Piatok 12.6.2015

Pfeffer – Uhlík Marek  1:6,1:6

Das ist eine katastrophe!

            Vôbec sa mi nežiada komentovať tento zápas a ani nebudem! Len jedna veta:  čakal som super  tenis a videl som super mizériu. Das ist eine  katastrophe!

 

D.

 

 

 

 

 


 

Streda 10.6.2015

Pfeffer – Franko  6:3,6:3

Repete po dvoch dňoch!

V priebehu pár hodín  sa postavili  páni z titulky  proti  sebe  po  druhýkrát  na kurt  a predpokladám, že   obaja mali k tomu  dosť dobrý dôvod.  Nepochybujem o tom,  že  Jano bol sklamaný z predchádzajúcej prehry  a pravdepodobne   v sebe cítil  potrebu satisfakcie  a Kubko ,  ten si možno vyžadoval v sebe potvrdiť  teóriu, podľa ktorej  , ak si v nedeľu siahol na dno svojich  síl  a uspel, tak prekonal  v sebe bariéru  a jeho výkon v nasledujúcich zápasoch môže ísť len a len smerom hore.  Inými slovami,  Jano cítil, že má na Kuba herne a výkonnostne a Kubo cítil, že prekonal  hernú krízu  a už  to bude dobré  a na dvorec  sa opäť  vráti  vo víťaznej nálade a v duševnej pohode.  Zápas v ligovom singli a vlastne hra samotná našla odpovede  na tieto výzvy.   V  zhodnotení  musím  uznať,  že  Jano nezopakoval  výkon z nedele a dôvodom toho bola skutočnosť,  v ktorej sa hovorí niečo o tom, že  človek hrá  toľko, koľko mu súper  dovolí.  Bolo vidieť  niekoľko  podarených  úderov   z Janovej rakety, ale  ani zďaleka to nestačilo.   Kubo šiel  jednoznačne za svojim cieľom , rozdával údery z oboch strán.   Loptičky bez väčších problémov nachádzali svoj cieľ  vo vnútri  kurtu, diktoval  tempo výmen a poväčšine úspešne  zakončoval  dôležité  loptičky. Čo bolo až zarážajúce poznajúc  Kubovu nemohúcnosť  na site, tak dokázal  zakončovať  aj  nábehy  až teda na pár „ podarených „  loptičiek, ktoré skončili  v polovici sita, ale to je detail,  v zásade  jednoznačný  a jasný zápas.

Gratulujem!        

 

D.

 

 

 


 

Pondelok  8.6.2015

Uhlík Martin – Vicena    6:4,6:4

Snaha bola!

Nedá mi inak, ako začať tento článok  výrokom O.G., ktorý časom zľudovel medzi nami  „ znalými“ čo vedia,  čo  je vo  veci.  Výrok:       Ľubo Vicena  hral „skoro“ dobre!!!!   Snaha na  jeho rakete bola  enormná a možno skonštatovať,  že  predsa len chalan  urobil  pokrok.    Martinko  by  minulý  rok  s Ľubom pozametal  kurt   ,  ale  dnes  , veru že nie a čo viac,   urputne   musel bojovať o každý  fiftín, o každú loptičku.      V druhom sete  Ľubo viedol  4:0,  čo je dosti sľubný  náskok,   ale ako sa časom ukázalo,  ani toto nestačilo.   Martin  navidomoči spresnil  svoju hru, uhral  šesť  gemov  v rade  a vo finále  patril  úsmev  na  jeho „face“  ,  ale  „gentlemansky“  uznal  aj kvalitu  súpera.  Ľubo od prvého a aj od druhého pohľadu  bol  sklamaný ,  v nedeľu  nezvládli  s parťákom štvorhru  v RDC  a na druhý  deň  jeho zápas  v singli  tiež.     V každom prípade  by som nebol  až taký  „ roztekaný“ ,   pretože  progres v hre tu je  a kvalita  prichádza  postupne, len je  viac ako potrebné  vydržať.  Inak k tomu držím palce!!!

Gratulujem víťazovi!!           

 

D.

 

 


 

RTL – TC

Nedeľa   7.6.2015

Forza Rovne – PaCh    3:1

Kto siaha na dno svojich síl?

Vážená tenisová verejnosť, čím viac, tým silnejšie sa uisťujem v tom,  že myšlienka  „stvorenia“ tímovej súťaže  bola  živou vodou  pre naše  dlhoročné   tenisové úsilie.  V tejto „brilantnej“ úvahe vychádzam z toho, že  v našej lige sme už zažili  veľa,   mali sme tu rôzne akvizície, ktoré priťahovali pozornosť , ako magnet priťahuje  železné klince,   ale  vždy sme to mali založené na sympatiách  alebo animozitách  k jednému  , možno k dvom  ľuďom hrajúcim za seba samých. Ono to reálne vychádza   práve z toho, že tenis   je   vnímaný  ako   šport  individualít, veď na kurte   vidíme  dvoch , v lepšom prípade štyroch súperiacich hráčov,  ktorí sa snažia v rámci  istých pravidiel  poraziť súpera   alebo súperov , ale nanajvýš tak dvoch.    Ale   už pán Davis  pochopil, že to tak vôbec nemusí byť  a aj  navidomoči v takomto individuálnom športe  je možno presadiť   hodnoty, ktoré zdieľajú  športy typu  futbal , hokej....... a iné,  teda  hodnoty   jednoty  v úsilí  ,  myslení,  snahe  a chcení  viac  ,  ako dvoch  v jednote sa snažiacich ľudí.   A kolektívna chémia,   zodpovednosť  a súdržnosť  vedia  urobiť  svoje. Dôkazom toho sú prvé dve  kolá , ktoré  boli odohrané  v rámci  RTL – TC.     Nechcem  porovnávať  minulosť, pretože je to  skoro neporovnateľné, ale   s poklonou musím uznať,  že tak emočne vypäté  a „ vysoko“ kvalitné zápasy,  v ktorých sa siaha na dno svojich síl  a prekonávajú sa hranice a limity  som na našich kurtoch nevidel dlhé obdobie.  Zápasy   Dajco- Marek,  Kubo- Jano, - absolútna  špička.   Na  naše  skromné pomery,   z ktorých sme vyrástli,  s tým, že nás nikto neučil a netrénoval  , tak  vidiac, ako  sa  chlapi  bijú  a vydávajú zo seba  všetku energiu, ešte aj tú, o ktorej netušia , že ju majú , a produkujú  istú kvalitu, tak  v nemom úžase fandím ich úsiliu a snahe.  Osobne som presvedčený,  že  Kubo Pfeffer  v zápase  s Janom Frankom by to bol dávno zabalil  a vykašlal by sa nejaké body v ligovej súťaži,  ale v zodpovednosti nie len za seba samého, ale za celý tím,  sa  premohol   a doviedol tento zápas do  konca a podčiarkujem, že víťazného.  Ak som už zabrdol do tohto zápasu,  tak musím oceniť  výkon Jana Franka.    Po prvom sete, ktorý prehral  „kanárovým“ spôsobom,   hádam okrem Dubového st.  nebol  na kurte nikto, kto by bol dal  za „neho“ „zlámaný cent“ , ale ..... ale ,   .   Priznám sa,  sediac na lavičke  s Dubovým  vedľa seba,  ale každý pomyslene na inej strane kurtu, tak mi v sete druhom a a aj treťom v tomto zápase   mierne  ubúdalo sebavedomie  a narastala  nervozita.  Jano hral ako za starých dobrých čias  a ak mu išlo prvé podanie, tak to bola „ hrúza“. V istých momentoch Kubo absolútne nestačil,  Jano hral  účinný tenis , eliminoval svoje  chyby na minimum  a podpora mu dodávaná  ho  pretvárala na „ terminátora“ !  Kubo to dohral len so srdiečkom, pretože  svaly a nervy  mal v háji zelenom,  ale uspel, ale podotýkam, že šťastne.

Ďalší neuveriteľný výsledok uhrali  Adam a Hanty  proti   Chutkovi s Vicenom.   Tí chlapci nastúpili  na kurt  a obratom vyhrávali  4:0, je pravdou, že to  súperi dorovnali na 4:4, ale to bolo  v prvom  sete tak všetko  a to bol kľúč, ako ich zdolať.   Aj keď druhý set prehrali, tak supertiebreak  to istil  a absolútne neočakávaný bod bol doma.   V zápase Šudík, Pfeffer – Dubový, Horečný  nebolo o čom,  ľahký obložený chlebík s čajovým servisom.  

Ale čo bolo fascinujúce.  Na záver sa na  oboch kurtoch  hral  tenis  a nikto nevedel, ako sa celý zápas  skončí.  Všetky alternatívy boli otvorené  od  4:0 po 2:2!   Prvý  orech rozlúskol  Ľubo Chutko,  ktorý  výhrou nad Adamom  znížil  stav na 2:1.   Posledný zápas  Pfeffer – Franko  bol kľúčový,  napätý, vyrovnaný , ale na niekoho šťastie a niekoho smolu skončil  víťazstvom  Kuba, ktorý  polomŕtvy  a hádam aj šťastný  ukončil úspešne svoje prvé,  singlovo- tímové vystúpenie a zabezpečil  „skvelému tímu Forza Rovne“  prvé  víťazstvo.

Páni  ďakujem a gratulujem nie len víťazom, ale všetkým, pretože je to zaslúžené !!!!!!!!!!!!!!!!!

D.     

 

 

 

 


 

Sobota    5.6.2015

 

            Sobota- 5.6.2015  sa stala z pohľadu  tenisového diania  na LR  novým medzníkom, nakoľko sme úspešne odštartovali  novú tímovú súťaž.  Je to neuveriteľné,  ale zatiaľ  je to skutočná  realita.  Prečo je to neuveriteľné?   Odpoveď je naporúdzi veľmi jednoduchá.  Stáva sa a nie občas,  že človek nedokáže  zohnať  súpera  na dvojhru v nejaký  „plánovaný“ termín a tu v mžiku  stojí osem chlapov na kurte pripravených sa pobiť  o nejaký ten spoločný bodík.  Či boli aj plný chuti a elánu, to neviem,  ale pôsobili  sviežo a nabudene, takže „zatiaľ“ to je asi dobré.      ( Inak to si hovoril  aj ten, čo vyskočil  z okna  mrakodrapu a pri páde  na každom poschodí letiac dolu si hovoril,   že je to  zatiaľ dobré ) .  Nedá sa inak,  ako sa poďakovať  za takúto iniciatívu.  Budem sa asi opakovať  ,  ale osobne som presvedčený, že ak vychytáme muchy  v tejto súťaži  a naučíme sa si ju užívať, tak to bude najpreferovanejšie  porovnávanie si tenisových svalov na našich kurtoch a ak sa ešte podarí   popracovať na  dotvorení  tímovej atmosféry, tak to bude mať ten správny   konkurenčno - motivujúci  rozmer.    V prvom zápase sa stretli  tímy , Rona group a Club 200.  Výsledky  sú  uvedené na záložke  „výsledky 2015“!

Mám zato,  že  kapitán  Rona group tímu  má  asi nad čím porozmýšľať,  pretože  konečný stav  hovorí  za všetko !   Štyri  zápasy,  štyri prehry, aj keď  so super  kvalitou.  V každom prípade odporúčam  alebo dávam do pozornosti vyjadrenie  trénera  Atletica Madrid – Diega Simeonoho.  „ Ak má  niekto ferrari   a ja mám  trabant, vyhrať  Grand Prix  nemôžem, ale môžem urobiť niečo,  čo mi pomôže vyhrať,  napríklad prepichnúť tomu skvelému autu gumy“ . Tým prosím nenahováram nikoho na nič,  ale taktika je taktika  a stratégia je stratégia.   ( To bolo prosím na odľahčenie ) .

Gratulujeme  dvestovkárom !!!!!!!

 

D.

              

 

             Dokumentačná momentka z prvého "tímového" zápasu,  a  ako vidieť,  nikto to nebral na ľahkú váhu ..   asi ... 


 

Piatok 5.6.2015

Šudík – Uhlík Martin   2:6,4:6

Prekvapenie na nekonalo  !

            Tento článok otvorím  sebeckým konštatovaní.   Z mojej strany to bol skutočne  dobrý zápas  a prosím , to myslím  vážne. Prvé dva zápasy, ktoré som hral  a prehral, inak tak, ako aj tento , som  nezvládol  sám  a za výsledok môžem vďačiť  nemohúcnosti v koncovkách.  S Maťom som prehral tiež,  ale po poslednej loptičke som mal   dobrý  pocit .   Čiže  aj tu je vidieť,  že  nie je prehra  ako prehra.   Jedna je ničiaca  a druhá  môže byť  inšpirujúca.  ( prosím, toto konštatovanie  platí  aj pre  ľudskú závisť  , myslím .... ) . Dobrá  nálada a dobrý pocit  vo mne pramenil  z hry, ktorú som produkoval a to najmä v závere zápasu.       Musím bez  mučenia priznať,  že v prvom sete som mal malú dušičku, ale to sa mi  s „erudovanejšími“  borcami stáva  pravidelne a trvalo nejaký ten  fiftín  naučiť  sa  vysporiadávať   s ťažko  topspinovanými  forhandami  ,  ktoré  pravidelne  pristávali z Maťovej rakety na mojej strane  a to  5 – 10 cm  od základnej čiary.  Martinko bol v pohode  a bez  škrupúľ  ma  moril  až do bezvedomia.   Našťastie  už mám niečo odžité  a skôr  zo života ako z kurtu  som dávno pochopil, že  človek musí   čakať na svoju  príležitosť, musí byť pripravený  a náležite trpezlivý a ono sa to  vie  vyplatiť.   Postupne  som začal eliminovať  Maťove  údery,   snažil som sa loptičky umiestňovať  do backhandovej strany  môjho súpera  a po pár  nevydarených   úderoch   od   Maťa som sa  dočkal.   Navidomoči  znervóznel  a jeho „ profesionálny“  výkon bol ta – tam. V druhom sete sa hral  úplne iný tenis  a môžem bez hanby povedať,   že aj mne osobne sa páčil.   Výmeny  sa stali  vyrovnanejšie,  niekedy  loptička  preletela  sieť  až  10 krát,  kým  si niekto pripísal  fiftín,  dramatická  zápletka,  boj o každý gem.   Martin  „zabudol“  na svoje  liftované údery,   v neviere  seba – samého priletela  „kvalita“ na moju stranu len  z každého štvrtého  úderu  a to stačilo na skvelú partiu.     Áno,   prehral som to,  predsa len  viac  rutiny rozhodlo,  ale bolo to len tak – tak.    Táto prehra ma nebolí,  ba čo viac  opäť som si potvrdil, že sa dá hrať  s každým, len sa netreba  stresovať.  

Maťko ďakujem, pekný  zápas, gratulujem.

 

D. 

 


 

Streda 3.6.2015

Pfeffer – Ďurčík Maťo   2:6, 2:6

Kubovo  trápenie.

Nemôžem inak  a rovno na úvod musím veľmi  „neohrabane“ a bez trilkovania okolo  trpkej skutočnosti  skonštatovať ,  že v tomto roku je  „bývalá“ hviezda na našom tenisovom nebi v absolútnom útlme.   Kubo zatiaľ nemá svoju štandardnú fazónu a to čo prezentuje alebo s čím sa predstavuje na kurte  je nič iné, len jeden veľký  prúser.   Už  zápas  s Adamom  Savarom predznamenával, že nie je všetko tak, ako má byť,  ale zápas s Maťkom ,  ten tomu nasadil  korunu . Kubo   bol  rezignovaný,  mentálne a aj fyzicky  vyčerpaný  a celkovo vykazoval  znaky  patologického  „ vyhorenia“ .   Asi hlavnou  jeho črtou  bola  odovzdanosť  a nechuť.   Viem, platí  staré pravidlo a to znie:  „ hráš  toľko , koľko ti súper dovolí“ !    Bez  diskusie  je to  platné vždy a v každom športovom zápolení, kde sú  aspoň dvaja , ktorí o niečo hrajú.  V tomto zápase  síce dvaja boli,  ale iba jeden hral.   Maťko  nepokúšal  šťastenu  v bezhlavom udieraní  každej loptičky,  ale poctivo  pracoval  a odvracal jeden  úder  za druhým  s občasnou  snahou o zakončenie   výmeny  a to poväčšine   zo strany  forhandu.   Kubo  vo svojej bezradnosti  nevedel  čo má hrať  a podchvíľou  „pinkal“  do  aleluja  a o pár  minúť  zas  do všetkého mlátil, ako  kanadský drevorubač  sekerou.   Nepomáhalo  ani jedno a ani druhé.   Videli sme aj staré známe  „ žonglérske vystúpenia“ , kedy  raketa lietala   ako  bumerang  po  dvorci, akurát  s tým, že sa nikdy nevrátila  do ruky svojho majiteľa.    Som na pochybách, kde v tomto prípade hľadať  príčiny  tohto stavu.  V obrazovej dokumentácii ( pod článkom )  je Kubo odfotený  s ukážkovými  technickými prevedeniami úderov.  Nikto ho to neučil ,  nedrel na kurtoch  každú voľnú minútu a predsa  intuitívne  vie,  ako do tej loptičky  udrieť  a ako sa postaviť  a predsa to nestačí.    To čo bolo  poplatné po  minulé roky, tak terazky je málo  a to si musí  Kubo uvedomiť , ak chce  ešte pomýšľať  na  víťazný pohár. Cesta späť  je len a len na ňom ,  inak mu v tom držím palce, už len z toho titulu,  že je členom skvelého tenisového tímu  „ Forza Rovne“ a potom aj preto, že to  nie je žiadny  suchár.    Maťko hral obetavo , účinne  a hlavne  účelne.    Emócie  s ním sem – tam  zamávali,  ale ak to má slúžiť  ako prostriedok vnútornej  motivácie , tak prečo nie.    Gratulujem víťazovi  a negratulujem porazenému, lebo nie je k čomu !

D.

 

 

                 Takto sa bojuje  o víťazstvo v zápase,  obr. 1,2

 

 

                Toto sa dočítate vo všetkých tenisových príručkách ,   v kontaktnom bode raketa kolmo na zem,  ale ,.........   

 

 

 

 

 


 

Utorok 2.6.2015

Pfeffer, Rybanský – Vicena,  Ivaniš  :     6:3,5:7,6:2

Druhé víťazstvo a krok od postupu do play off !!!!!  

 

Viem , zdá sa to ako vedecko – fantastická  balada o nemožnom , ale ten   „headline“  je celkom reálny.  Pozorný  čitateľ  isto pochopil, že sa týka  vyhravšieho páru  Pfeffer , Rybanský.    Táto „tenisovo- deblová“  dvojica  v rade  získala  ďalšie  body a na štvrtú postupovú priečku by im v „ťažkej teórii“  chýbali už len  body dva.   Je asi predčasné niečo v tejto fáze súťaže  predpovedať alebo s niečím kalkulovať, je  potrebné hrať a víťaziť, ale  realita je realita  a kto nevidel vystreliť motyku, tak nech sa teší,  možno sa to podarí a zas- raz budeme svetoví.  Kubo a Paťo nastúpili do zápasu  ako tajfún  stupujúci  na územie  mexického zálivu,  v pár minútach   pozbierali  tri  gemy  a odskočili  od súperov v rekordne rýchlom tempe a nasadení.  V ďalšom priebehu sa tajfún zmenil „len“ na tropickú búrku, ale  v prehľade to stačilo na udolanie  celého prvého setu.  Nečudujem sa, pretože zázemie mali vyšperkované dokonalo.   Tréner na lavičke, z ktorého sa nakoniec  stal   „najlepší zametač kurtov“ ,   občerstvenie podľa najnovších  kondično – regeneračných štúdií, tým sa myslí čapované pivo   a pohoda, ktorá však netrvalo dlho.    Danko s Ľubo sa po prvom „KO“  pozviechali a v druhom dejstve vložili  do hry  odhodlanie , čo sa nakoniec ukázalo dosti rozhodujúce.   Preťahovaná  v priamom prenose  v druhom sete skončila  na radosť „ Kuba Pfeffera“  víťazstvom Danka s Ľubom a za veľkého nadšenia  najmä Kubovho sa hral  rozhodujúci tretí set.  Veď kto by si nechal  utiecť  takúto príležitosť  nehrať  v takomto zápase  tri sety  a radšej by sedel na pive , veď hádam len turul  z dolnej zeme.       V treťom kolo sa presadila  kvalita.  Jednoznačná  záležitosť . Kubo riešil   súperov  zo základnej čiary  a Paťo útočil .  Niekedy  síce až moc zanietene, až sa zdalo, že mu zavše chýba výplet, veď  mal rám ,  ale to je detail.  Bič plieska na konci a keďže  tento bol moc  zvučný,   dielo bolo dokonané  a to chirurgicky presne a hlavne rýchlo.

Páni gratulujem, ale ak postúpite do toho play off, čo vám inak prajem, tak ja končím s tenisom a s Miškom Ďurčíkom budeme namiesto tenisovej tašky nosiť  vrecko s guličkami, takými sklenkami, dúhovkami, hlinkami a budeme ich šúlať do jamky, lebo inak fakt neviem!!!!  

 

 

 

D.

 

 

 

 


 

Pondelok 1.6.2015

Vicena – Šudík  :   4:6,6:3,10:7

Dráma  až do  finále  !!!

Ľubo Vicena je minuloročný finalista  kategórie  „ primus interpares“ , síce neúspešný,  ale je.   Na jeho prvú vážnejšiu sezónu  na tenisových dvorcoch to bol minulý rok celkom slušný  výkon.  Je  pochopiteľné,  ak  niekto túži po zlepšení sa , tak sa posúva  kategóriami  vyššie, až niekde  narazí na svoj  strop a potom   sa väčšinou uvidí , čo a ako  ďalej.   Z tohto prostého dôvodu sa Ľubo v tomto roku  ocitol medzi  hráčmi v kategórii „Elite“ a nateraz testuje svoje  stávajúce limity.   Za prvého súpera si vybral  Ľuba Chutku  a popravde povedané, trošku precitol.   Dostal nakladačku  tak , ako ju od Ľuba dostávajú aj ostaní.  V stratégii jeho postupného gradovania výkonu  si na úvod zvolil  najťažšieho súpera, čo má istú logiku.    Viacerí sa vieme asi vcítiť do jeho kože odchádzajúc  z kurtu po takomto výprasku   a tak  pravdepodobne pre  pozdvihnutie sebavedomia alebo pre absolútny test  odolnosti  v prípade druhej prehry si zvolil  za súpera  moju maličkosť.   Námietky som nemal, veď po prvom  zápase s Miškom Ďurčíkom ,ktorý som síce prehral, ale až v supertiebreaku  bola u mňa badať  celkom súťaživá nálada  a hlad po  víťazstve.   Zápas samotný neprekvapil ,  ani Ľuba  ani mňa!    Hra od základnej čiary  v absolútnej dominancii u oboch s minimálnou snahou o útok na sieť  a k tomu nekonečné výmeny.   Musím uznať,  že ako aj Ľubove, tak   aj moje údery nabrali za posledný rok   na razancii,  ale  stále  to ešte nie je ono.    Hra  ako taká sa u nás  badateľne zrýchlila,  ale  niečo tomu chýba. Naša snaha o zakončenia bola evidentná, ale tie údery     neboli teda žiadne  „ peršingy“  typu  „ pfeffer“  a nebola to ani nekonečne trpezlivá  hra ala  „ Kubo Savara“ .  Bolo to  niečo medzi  tým  a to na oboch stranách .  Nedá sa svietiť, ešte musíme popracovať  na technike ,  sila a vytrvalosť by  bola v zásobe, ale zjavne to nestačí.   Ľubovi gratulujem k víťazstvu,  zaslúžil si ho !    Zaslúžil si ho ak nie pre nič iné, tak preto , že mal väčšiu  žiadostivosť    zvíťaziť.  V supertiebreaku som prehrával už  7:3,  ale dotiahol som to na 8:7.  Hovorím si v mysli,  ešte jeden bod a je psychicky vykázaný na lavičku, ale  nestalo sa.   Ľubo mal podania  a trafil a dobre.  Neviem, či to je náhoda alebo osud, ale oba  zápasy  v tomto roku som skončil úplne rovnako.  Súper  v rozhodujúcich okamihoch  sa našiel v podaní a esom alebo bodom z podania ukončil   zápletku a vylúštil celú  tajničku.

Ľubo ešte jedenkrát  gratulácie k prvým bobom  v kategórii  „ Elite“  !!!!!!

P.S. dúfam, že nebudú posledné !!

D .

 


 

 

Nedeľa 31.5.2015

Chutko  - Ďurčík Miško  :    6:2,6:4

Favoritovo trápenie!!!!!

Do tohto zápasu  nastúpili  „ starí“  ostrieľaní  borci , ktorí v rade  šiestich ročníkov  RTL nevynechali ani jeden.    Ľubo tak, ako každý rok patrí medzi horúcich favoritov  na celkové  víťazstvo, čo je istá  záruka   športovej kvality  a Miško,  ako  semifinalista  „ ligového pohára“   zavdáva  príčinu v radení  jeho kvalít  taktiež do   širšej  rovňanskej top kvality, čo zo všeobecného pohľadu  sľubovalo istý dramatický priebeh ich vzájomného zápasu.    Inými slovami z historického rankingu sa  stretol  druhý  a štvrtý  hráč  RTL – rebríčka.   Zavše  však  je rozdiel  medzi  prvým a druhým  skoro priepastný  a čo platí  pre  prvého a druhého,  to môže  zľahka  platiť  aj medzi druhým a štvrtým.  Našťastie , žiadne priepastné rozdiely sa nekonali  a obaja predviedli  „ poctivý“ výkon na hranici svojich možností.  Oceňujem  hlavne prístup  a snahu  od Miška, ktorý aj za nepriaznivého stavu v prvom sete  hral s nasadením  a snahou  dodržať jedinú možnú taktiku , ktorá by mohla viesť  k úspechu .  Nič  bombastiké,  Ľubo je známy svojou nátlakovou hrou,  ktorá nedáva   súperovi veľa priestoru a času na prípravu  svojho úderu  a tak jediná  cesta je nepripustiť ho do hry vo vnútri dvorca a držať ho za každú cenu  v priestore za základnou čiarou.    Niekedy sa to Miškovi darilo, niekedy menej , ale  je konštatovanie hodné, že   vo veľa  okamihoch prinútil súpera  odvracať  loptičky  z „ bezpečného priestoru“ , čo malo za následok  dlhé výmeny s neistým koncom.   V druhom sete  Michal  viedol  4:1  a blýskalo sa  na prekvapenie,   ale v rozhodujúcich  chvíľkach sa prejavila  väčšia  rutina  a skúsenosť.    Ľubo to nevzdal za nepriaznivého stavu   a aj za cenu  absolútneho fyzického nasadenia  nakoniec  nepripustil  hru dokráčať do  tretieho setu  a ukončil zápas  po sebe  získajúc  päť  hier, ale s dôvetkom, že  šťastne.

Ďakujeme !!!!

D.       

  

 


 

Sobota  30.5.2015

Pfeffer - Savara     7:5,7:5

autentický komentár od Kuba 

"  ja  katastrofa  a Adam hral výborne a nezaslúžil si prehrať! Minimálne remíza , ale také výsledky v tenise neexistujú. Adam viedol v prvom sete 3:0 aj 5:3 , ale nezvládol to.... V druhom sete viedol 5:1 a to nezvládol úplne... Na  jeho škodu a moje  šťastie. Prekvapil ma  a  má na čom stavať.  To je asi tak všetko. Ďakujem !! "

To hovorí  asi za všetko , či ???  

D

 

 

 


 

Piatok 29.5.2015

Chutko - Uhlík Martin   5:7,6:3,6:1

 

Síce na dvakrát, ale predsa  favorit potvrdil  svoje  očakávané pozície.    Martin  poslal  týmto výkonom všetkým ostatným  adeptom  upozornenie  typu:  pozor !!   

D.

 

 

 


 

Nedeľa 24.5.2015

Pfeffer, Rybanský  -  Cocher, Lencses     5:7, 6:3,6:3

 

Prekvapivo kvalitná hra,  s početným publikom  a (ne) čakaným výsledkom !!!

 

Tak , priatelia a je to tu.     Pár, ktorý  už  druhý rok  múti  vodu  v našom malom  tenisovom rybníku  sa konečne  dočkal  víťazstva .   Cesta to bola  strastiplná  a  tŕnistá ,  ale  prvé  plody  antukovej   driny  a námahy  sú tu a to je asi dobrá správa .   Dúfajme však ,  že ako jedna lastovička  leto nerobí, tak ani jedna výhra nebude v súťaži jediná, pretože  „kohútikové“ ambície  sú  vždy  vysoké  a niekedy až  silne demotivačné ( niekedy pre neho a niekedy pre súpera a niekedy pre spoluhráča ) . Verme  teda,   že  táto kvapka v daždi podporí   ďalšiu  ich  snahu a úsilie.( myslené na kurte ) .   Kubo a Paťo  v moje prekvapenie aj  po minuloročnom fiasku  sa  opäť postavili na jednu stranu kurtu v nastúpení  porovnávať sa so súpermi v RTL   a konečne  v tomto roku, ako je vidieť , nie márne.     Súperi,   Ľubo a Maťo  im nedarovali  ani len jednu loptičku a tento  zápas  bol  v celom svojom priebehu  vyrovnaný  a dramatický.  Od Kuba sa tak -  nejako očakáva  heroický výkon,  ( nie vždy príde ) , ale Paťo je lotéria,  ale  pre tento zápas  našťastie pre nich a na smolu súperov  vytiahol  jackpot. Pravdepodobne „báza“ večer pred zápasom pomohla a asi výrazne.   Paťo na to, že  na tenisovom kurte sa objaví sporadicky, on spája totiž  tréning a zápas v jeden ucelený blok ,    hral pomerne spoľahlivo  a početné divácke publikum v počte  šesť  ľudí  muselo chtiac – nechtiac  občas  vytiahnuť  ruky do akcie  a zatlieskať. Zákony fyzicky  obecne platia, ale pri niektorých jeho úderoch boli   zjavne prekonané.  Gratulujem páni,  body sú doma !!!

Páni ďakujeme za peknú hru!!!!     

 

  

 


 

 Pondelok 18.5.2015

V prvom a druhom sete sme zo začiatku prehrávali, no potom sme to už mali  pevne v rukách . 

                                                                                                                                 Martin 


 

 Nedeľa  17.5.2015

Uhlík Marek - Vančo  :  6:0,6:1

autentická  správa : Ďakujem mu  za odohranie, keďže mi jediný z viacerých zdvihol a aj odohral!!!

                                                                                                                                    Marek


 

13.máj 2015

Prvé zápasy vo dvojhre odohrané!!!!

14 hod.  

Šudík - Ďurčík  Michal     2:6, 6:4, 13:15

Ak niekto premárni  6,   slovom šesť  matchballov , tak si nezaslúži vyhrať  a ani  o tom písať  a ani sa mi nechce. Gratulujem  Miškovi k víťazstvu  ,  zaslúžil si ho.   Tá zásluha nevychádzala  z  kondície  a sily ,   tu som  aj keď  o polovicu  starší držal krok,    ale vtip bol v tom, že  aj  pre neho za nepriaznivého stavu  nepustil  do gatí  a  svoje si uhral!

 

Bližšie už len foto , vypovedajú všetko !  

 

Pred zápasom .

 

Po zápase.

 

Toto malo byť "eso"  za stavu  9:7 v supertiebreaku  a bolo by po napätí,  čo sa dá robiť  nebolo!!! 

 

 

Toto je otlačok  podania  , ktoré Michal  vypálil  za stavu  13:14 a bolo po napätí, na škodu ale až teraz !!!

 

Táto "dištancia" rozhodla, nuž to je ako v živote , nie je cm  ako cm  !!!!!  

 


 13.5.2015

Chutko - Vicena  6:2,6:1

Niet čo komentovať, hádam len  zopár  Ľubových zábleskov,  samozrejme, že sa myslí  Ľubo Vicena, ale bolo ich skromne.  Jednoznačná záležitosť. Rýchlo a s prehľadom.  

 


 

 

 

 

 

 

 

 
/